Práca na dôchodku: Viete, ako si môžete privyrobiť a ovplyvní to váš dôchodok?
4. 3. 2025, 17:00
Vráťme sa však späť k práci počas dôchodku. Kedy môže dôchodca pracovať, aké sú obmedzenia a na čo dať pozor, ak nechce o výplatu dôchodku prísť?
Práca popri starobnom dôchodku nemá obmedzenia
Poberatelia starobného dôchodku si môžu privyrábať bez akéhokoľvek obmedzenia. V minulosti síce bolo podmienkou, že pracovný pomer mohol byť dohodnutý maximálne na jeden rok, toto však už v súčasnosti neplatí. Dokonca nie je povinnosťou dôchodcu oznámiť to Sociálnej poisťovni.
Taktiež platí, že v prípade, ak je zamestnaný dôchodca na PN, starobný dôchodok sa mu počas poberania náhrady príjmu či nemocenského vypláca aj tak.
Práca popri predčasnom starobnom dôchodku – pozor na strop príjmu
V prípade poberateľov predčasných dôchodkov platí, že žiadateľ o penziu nesmie byť dôchodkovo poistený (teda už nesmie pracovať). Po priznaní penzie sa ale môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti/vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur. Taktiež nesmie byť dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti (napríklad ako SZČO). V opačnom prípade sa výplata dôchodku zastaví.
Toto ste vedeli?
Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže byť SZČO, teda mať napríklad živnosť a nárok na výplatu dôchodku sa mu nezastaví, pokiaľ mu nevznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Výhodu teda majú „nové“ SZČO/živnostníci, ktorí pri dobrom načasovaní aj rok a pol od založenia živnosti nemajú povinnosť platiť odvody, teda nie sú dôchodkovo poistení (posudzuje sa najskôr v júli nasledujúceho roka podľa príjmov za minulý rok), resp. pri neprekročení hranice ročných príjmov môže byť toto obdobie ešte dlhšie. Ak by poberateľovi predčasného dôchodku povinnosť platiť sociálne odvody vznikla a nechce o dôchodok prísť, môže živnosť ešte pred vznikom povinného poistenia zrušiť (obvykle pred 1. júlom, resp. pred 1. októbrom, ak by mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). Prípadne, ak dovtedy dovŕši dôchodkový vek a stane sa z neho starobný dôchodca, nebudú sa naňho vzťahovať žiadne obmedzenia.
Práca na dohodu
Pri práci na dohodu o vykonaní práce aj pri dohode o pracovnej činnosti platí, že ich možno uzavrieť najviac na 12 mesiacov (pri sezónnej práci na 8 mesiacov). Zároveň platí, že pri dohode o vykonaní práce nesmie presiahnuť rozsah pracovnej úlohy 350 hodín v kalendárnom roku (ak je u viacerých zamestnávateľov, u každého z nich môže vykonať maximálne 350 hodín/kalendárny rok). V prípade dohody o pracovnej činnosti môže dohodár pracovať najviac 10 hodín týždenne alebo ak ide o sezónnu prácu 520 hodín v kalendárnom roku. Mzda dohodárov nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Odvodová úľava – kto si ju môže uplatniť?
Dôchodcovia, ktorí pracujú popri dôchodku na dohodu, z jednej dohody nemusia platiť odvody na dôchodkové poistenie v prípade, ak majú podpísané oznámenie a čestné vyhlásenie k uplatneniu odvodovej odpočítateľnej položky. Odvody na dôchodkové poistenie sa následne neplatia buď vôbec (avšak, odvody zamestnávateľa sú vo výške 1,05 % na úrazové a garančné poistenie), ak príjem z danej dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur, alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem z tej-ktorej dohody presiahne túto sumu. Vtedy sa poistné platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur, a to tak, že sa dôchodcovi (v roku 2024) zrazia z odmeny 4 % na starobné poistenie, pričom odvody zamestnávateľa sú 19,80 % na starobné poistenie, rezervný fond solidarity, úrazové a garančné poistenie.
V prípade, že dôchodca pracuje na viac dohôd, z ostatných sa už platí poistné na dôchodkové poistenie v plnom rozsahu. To isté však platí aj v prípade jednej, teda prvej dohody, ak dôchodca nepodpíše vyhlásenie na uplatnenie odpočítateľnej položky.
Pokiaľ je starobný dôchodca zamestnaný na trvalý pracovný pomer sú z jeho mzdy odvádzané odvody takmer ako pri iných zamestnancoch, no sú nižšie, nakoľko sa neplatí na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti.
