Ady Hajdu: Najradšej sa prechádzam na golfe a dávam loptičky do dierky...

Novinkou v divadle Astorka je predstavenie Príhody tuláka po Slovensku. Máte za sebou premiéru a prvú reprízu. Čo sa deje?
 
Áno, zatiaľ sme hrali len prvú a druhú premiéru, lebo ľudia ochoreli na takú hnusnú virózu. Niektorí herci majú doma malé deti, tak to vždy prinesú zo škôlky a školy. Kolega mal napríklad chrípku. Mal päťdesiatku a oslavoval. Tak ho všetci bozkávali a dali mu všelijaké mikróby. Tak sme predstavenie odvtedy nehrali, ale samozrejme máme plán urobený do konca júna a teraz v apríli odohráme ešte dve predstavenia. Toto bol naozaj len výpadok kvôli chorobám.  

Divadelné predstavenie je o tulákovi. Ste tulákom aj vy?
Niekedy, keď som bol mladší, chodil som s kamarátmi po horách na vandre. Mali sme na chrbtoch ruksaky a spali sme pod holým nebom. Ale ja som tam išiel nie len za dobrodružstvom. Páčilo sa mi jedno dievča, ktoré tam išlo tiež. Samozrejme tam bolo viacero dievčat, ale toto bolo pre mňa to naj. No ja som taký dosť čistotný človek a každé ráno som sa v potoku okúpal, ako sa dalo. Sledoval som ju prvý deň, druhý, tretí, štvrtý... A keď som ju nevidel ani na piaty deň pri potoku, zbalil som sa a išiel som domov. 

Takže vandre neboli o potulkách prírodou, ale skôr o dievčatách?
Jasné že najmä kvôli nim. Kamaráti sú dôležití, ale vtedy ma bavili aj dievčatá... A teraz sa  prechádzam len na golfe. Niektorí to majú tak, že prejdú trasu Hrdinov SNP. Majú to radi. Ja sa radšej prechádzam s golfovou palicou v ruke a dávam loptičky do dierky. Tak toto sú moje súčasné prechádzky s kamarátmi. Golf mám rád a veľmi mi pomáha, aby som sa nezbláznil.  

Zostávate naďalej pri golfe, alebo ste si obľúbili aj iný šport?
Nie, v žiadnom prípade. V šesťdesiatke začínať nový šport je podľa mňa samovražda.
 
Domček, kde žijete, máte paradoxne neďaleko golfového ihriska. Predpokladám, že ste tam varený-pečený...
Jasné, že chodím aj tam, ale navštevujem samozrejme všetky ihriská na ktoré s kamarátmi môžem prísť. Takže je to vždy o kamarátoch. Kde sú oni, idem aj ja. Ale oni sú takí dobručkí, že sa mi radi prispôsobujú.  

Čo sa zmenilo v jeho pohľade na svet? Dozviete sa to na ďalšej strane...

Vždy ste o sebe hovorili, že máte rád prírodu, ale spoza okien kaviarne. Alebo sa niečo zmenilo?
Už to tak nie je, veď žijem na dedine. Napríklad mi už v záhrade vyrástla cibuľka. Tak pozeranie na prírodu spoza okna, keď si vypestujem vlastnú cibuľku? Nie, to už nie je aktuálne. Keď vidím, ako mi na záhradke kvitnú tulipány a sú naozaj nevšedné - chlpaté, žlté, oranžové... Ja sa tak teším z prírody, že s ňou už žijem. A je to najkrajšie, čo teraz môžem zažiť. Dopestúvam si paradajky aj papriky. Pre mňa je asi najväčšou radosťou mať vlastné potraviny. Ale samozrejme všetko nemôžem mať, tak vtedy idem k susede... 

Takže máte výmenný susedský „obchod“?  
Bývame na Záhorí, tak ona má „krumple“, ďalšia susedka má vajíčka. Tak takto behám po dedine a zbieram úrodu...
 
Pred časom ste mali zdravotné problémy, tak predpokladám, že práca v záhrade vám pomáha udržiavať sa v pohode a kondícii...
Je to najmä o mentálnom zdraví. Lebo keď je človek duševne zdravý, choroby sa na neho menej lepia. Teraz nehovorím o chrípke. Lebo ona príde a neoklamete ju. Je ale dôležité mať aj priateľov, prácu, ktorá vás baví a samozrejme rodinu, ktorá je najviac na svete.  

Na nasledujúcej strane sa dozviete, ako je to s dovolenkami a hercom. Kto ich v rodine plánuje a čo robí Ady?

Pracujete nie len v divadle, ale môžeme vás vidieť aj na televíznych obrazovkách, napríklad v seriáli Dunaj. Čo je zaťažujúcejšie? Divadlo či televízia?
Pokiaľ ide o televíziu, je dôležité, ako je napísaný scenár. Tam to neviem ovplyvniť. Ale viem ovplyvniť divadlo. To, ako a čo budem hrať. Divadlo je pre mňa veľmi dôležité, lebo potrebujem kontakt s ľuďmi. Potrebujem sa stále presviedčať, či to robím zle alebo dobre a kontakt so živým divákom mi to poskytuje. Takže sa teším z každého predstavenia, ktoré večer mám a baví ma to. Ale televízia nám hercom pomáha k tomu, aby ľudia za nami do divadla chodili. Lebo keby nás nevideli v televízii, neprídu do divadla na neznámych hercov.  

Hovorili sme o divadle aj televízii. Existuje nejaký projekt, na ktorý sa môžeme do budúcna tešiť?
Áno. S herečkou Ivankou Chýlkovou idem robiť do Prahy hru, ktorá sa volá „Lož“. To bude v auguste. Ale chystám sa aj na nový seriál o pôrodníkoch pre RTVS a pre jojku dokončujem seriál, ktorý som začal ešte niekedy v novembri. Volá sa Najvyšší čas. Je o tridsiatničkách, ktoré si nevedia nájsť chlapa a zrazu si „zlupnú“ aj mňa.
 
Pomaly a blíži leto a divadelné prázdniny. Vy máte rád more. Chystáte sa teda na nejaký dlhší výlet do trópov?
Určite áno, ale toto má na starosti manželka. Ja sa jej do toho nestarám lebo viem, že vždy vyberie dobre. U nás doma má každý niečo na starosti. Napríklad ja mám pod palcom atmosféru a nakupovanie do kuchyne.