Bártova dcéra Ester je už dospelá: Občas ma mrzí, že…

Vaša partnerka Henrieta nám nedávno prezradila, že túžila po povolaní lekárky. Vás to týmto smerom neťahalo nikdy?

Nie, nemyslím si, že som na to správna povaha.

A ktorým smerom to ťahá vašu spoločnú dcéru?

Neviem, asi humanitné vedy, takže skôr týmto smerom. Ale všetko ukáže čas.

Herecké gény sa neprejavili?

Nie.

Ako ste ako otec prežívali, že už vám dospela?

Sú momenty, keď si to uvedomujem veľmi intenzívne. Človek to pocíti, že už sa možno menej chce stretávať s nami, nechce chodiť s nami veľmi na dovolenky, ale myslím si, že máme tak či tak veľmi pekný vzťah. Už je samostatná vo veľa veciach, ale nie je ešte úplne osamostatnená. Občas to aj zamrzí trochu, že už to nie je to malé dieťa, ale je to prirodzený kolobeh života.

Čo pre vás bolo také najdôležitejšie vo výchove?

Asi otvorenosť. Otvorene sa rozprávať o veciach. Veľa sa rozprávať a byť úprimný.

Aké máte obľúbené miesta na oddych a načerpanie energie?

Väčšinou je to zahraničie a more. Mám obľúbený chorvátsky ostrov Hvar, tam si naozaj viem oddýchnuť. Ale keď opustím Bratislavu ako to miesto, kde pôsobím, kde žijem a pracujem, tak si viem oddýchnuť aj inde, nielen pri mori, ale napríklad aj na horách. Keď cestujem, je to pre mňa spôsob relaxu.

Je tam aj tá potreba uniknúť ruchu toho väčšieho mesta?

Určite. Ale zas, keď v rámci nejakého výletu idem do väčšieho mesta, aj tam si viem oddýchnuť, lebo v tom veľkom svete zrazu zaniknem. Takže viem byť zrazu sám, v anonymite a to mi robí dobre.

Aké aktivity ešte máte rád?

Rád chodím do fitka. Už sa to stalo súčasťou môjho života, čomu som veľmi rád. Rád plávam, rád šoférujem, rád čítam knihy, rád pozerám filmy. S veľkou obľubou sa vraciam k starším filmom z 90., 80. či 70. rokov. A strašne mám rád hudbu. Sám som mal kapelu a chodím na koncerty, nabíja ma to energiou.

Čomu ste sa venovali v skupine?

Hral som v takej rockovej kapele v Košiciach ešte v tínedžerských rokoch a hral som na basovú gitaru.