Bolestivé slová Kamily Heribanovej o milovanom manželovi: Vzťah, ktorý nekončí

V živote ľudí existujú momenty, ktoré všetko navždy zmenia. Pre herečku Kamilu Heribanovú sa takým momentom stalo ráno 24. mája 2023, keď jej manžel, obľúbený herec Daniel Heriban, náhle zomrel vo veku 43 rokov. Niekoľko dní ho trápili bolesti chrbta, cestou z nakrúcania v Prahe dokonca navštívil nemocnicu, ale pomoci sa mu nedostalo. Pitva odhalila, že príčinou smrti bola akútna disekcia aorty.

Heriban tu zanechal svoju manželku Kamilu a troch synov – Viktora, Martina a Thea z predchádzajúceho vzťahu. Kamila sa z jedného dňa na druhý ocitla v úplne novej realite. Pred manželovou smrťou bola šesť rokov na materskej dovolenke a až tesne pred Danovým odchodom sa vrátila k práci na seriáli Mama na prenájom.

Práve do tohto projektu sa vrátila už tri týždne po tragickej strate. Divadelné záväzky odmietla, ale znovu nastúpila na pľac, ktorý dôverne poznala a všetci jej tam vyšli v ústrety. "Takže som sa mohla rozbiehať veľmi veľmi pozvoľne a neustále kontrolovať, či ešte vládzem, alebo je toho na mňa už príliš," povedala teraz pre denník Sme.

Napriek tomu, že Dano fyzicky odišiel, Kamila stále hovorí o ich vzťahu v prítomnom čase. "Keď človek zomrie, fyzicky odíde a nie je tu. Ale vzťah s ním stále trvá. Nejakým spôsobom je stále živý. Vo mne," uviedla.

Spojenie, ktoré sa nikdy celkom neprerušilo, cíti v každodennom živote. "Stále na neho myslím, rozprávam sa s ním, viem, čo by mi v ktorej situácii povedal, čo by sa mu páčilo, čo nie, radím sa s ním o ďalších krokoch, viem, aký názor by mal na kultúrno-spoločenskú situáciu, ale aj na nové jedlo, ktoré som uvarila."

Bežne sa predpokladá, že najťažší je práve prvý rok po strate. Kamila tiež priznáva, že bolo veľmi ťažké prežívať všetky sviatky, narodeniny, meniny, výročia a Vianoce sama, bez neho. No odkrýva aj komplexnejšiu realitu. "Po prvom roku som si vravela, že už to bude lepšie. No celkom to neplatí," priznáva.

Druhý rok podľa nej znamená, že si človek svoju stratu nanovo potvrdzuje - že tieto narodeniny aj toto výročie bude sám, že sa to už nezmení. "Bolesť už občas nie je taká veľká, ale prichádza definitívnosť, ktorú treba prijať. Neviem, či je ťažšie uniesť tú bolesť, alebo prijať tú definitívu," zamyslela sa.

Kamila odhaľuje aj jeden z najľudskejších aspektov smútenia – postupné spracovávanie straty. Hovorí o tom, že veľa smútkov prichádza až po čase. "Lebo bolesť po strate je taká veľká, že keby som ju mala precítiť naraz, tak by to moje telo nevydržalo. Preto som si asi prežívanie bolesti dávkovala a rozdeľovala na viac dní. Veľa vecí som si teda odsmútila až v druhý rok a uvedomujem si, že ešte určite nie som v cieli," skonštatovala úprimne.

V deň Heribanovej smrti bola v Česku premiéra jeho filmu Muž, ktorý stál v ceste. Slovenská sa uskutočnila tesne po jeho pohrebe. Pôvodne sa na ňu chystala aj Kamila. Lenže nemohla. "Stála som oblečená v chodbe, pozrela som sa na seba do zrkadla a povedala som si: Ty kam ideš? Keď som si úprimne odpovedala, prezliekla som sa, zavolala organizátorom, ospravedlnila som sa a povedala, že to nezvládnem," zaspomínala si. Zatiaľ stále nenašla odvahu film si pozrieť.

Napriek ohromujúcej bolesti našla Kamila silu v tom najdôležitejšom – vo svojich deťoch. Ako hovorí, práve synovia sú pre ňu kotvou. "Je to dôvod, pre ktorý človek jednoducho musí vstať. Musí sa postarať o to, aby mali raňajky, mali zbalenú desiatu a náhradné tričko na výlet. Znie to ako banalita, ale uvedomila som si, že sústredenie sa na prítomný okamih, potreby každodenného života a bazálny denný režim je jedna z najdôležitejších vecí v živote," uviedla.

Netají však, že v prvých mesiacoch fungovala na autopilota. Po tom, ako sa postarala o svojich chlapcov a odviedla ich do školy a škôlky, spisovala si na papier zoznam povinností, ktoré musí vybaviť.

Kamila má úplne jasnú predstavu o tom, čo chce odovzdať svojim synom: "Ak je niečo, čo chcem svojim chlapcom odovzdať, tak to, že aj také ťažké životné situácie sa dajú nejako zvládnuť, občas aj nezvládať, ale že aj to je v poriadku. Dôležité je nájsť si za každých okolností zmysel a kráčať po malinkých krokoch ďalej."