Boli Satinský a Lasica naozaj kamarátmi? Pravda o ich vzťahu odhalená!
2. 1. 2025, 20:07

Zdroj: archív NMH
Herec a zabávač Július Satinský zomrel pred 22 rokmi: Spomienky dcéry na milovaného otca...
Zdroj: ahl
Zdroj: anc
Zdroj: anc
Galéria k článku
Jazykovedkyňa, spisovateľka a scenáristka Lucia Molnár Satinská (38) je dcérou slávneho herca a spisovateľa Júliusa Satinského (†61). Jej otec bol starým Prešporákom, ktorý miloval Bratislavu a o nej aj napísal knihu s názvom Chlapci z Dunajskej ulice. Nečudo. Bol totiž nie len hercom a komikom, ale bol aj spisovateľom.
Vlastne - podľa jej slov bol najmä spisovateľom: „Prezradím na otca, že on nemal až tak rád herectvo, ako by si možno mnohí mysleli. On si naozaj doma rád písal...“ prezradila na neho. „Bol to normálny otec zo všetkými emóciami. Ale bol aj veľmi hravý a veľmi otvorene sa s nami rozprával úplne o všetkom. O spoločnosti aj o bežnom živote. Ale bol najmä milý, priateľský a láskavý.“ A bol občas aj prísny?
Vraj ani nie. On bol skôr taký rozmaznávajúci otec, ktorý len s veľkou nevôľou privolil, aby sa napríklad jeho deti obšmietali na filmovačkách. Známy herec vždy tvrdil, že filmovačky sú obrovská nuda. „A viete, že mal pravdu?“ pokračovala Lucia Satinská. „Kým sa nastavia všetky technické parametre, je to naozaj poriadna nuda. Takže my ako deti sme nemali k filmovačkám veľmi pozitívny vzťah, skôr sme ich brali ako otcovu prácu a navyše naozaj veľmi nudnú. Teda aspoň z nášho pohľadu.“
O zábavu však nebola núdza, keď sa stretol s Milanom Lasicom. Alebo je pravda niekde úplne inde a ich vzťah bol len pracovný? „Oni chodili k nám domov skôr pracovať. Bývali sme kúsok od seba, ale stretávali sa, a tvorili práve v pracovni môjho otca. A nám deťom vždy povedali, že máme byť ticho, lebo sa potrebujú sústrediť. Ale my sme nechápali, lebo oni sa za dverami otcovej pracovne vždy veľmi nahlas smiali. S bratom sme nikdy nevedeli, čo je to za prácu, keď sa pri nej tak veľa smejú...“
Prišli na to, ale až s odstupom času: „Oni nám neskôr dávali svoje staré scenáre. Mohli sme na ne kresliť. Ale to bolo ešte pred tým, ako som vedela čítať. Neskôr som samozrejme zistila, že popri tom hurónskom smiechu aj naozaj pracovali. Veď smiech je pre komika pri tvorbe nevyhnutný,“ prezradila na svojho otca Lucia.