Čoskoro budú štyria: Fischera a Kavaschovú ich láska zaskočila!

Nedávno ste nadabovali chlapca, ktorý trpí nadváhou a zažíva šikanu - vy ste sa niekedy so šikanou stretli, či už priamo alebo vo svojom okolí? 

Medzi mnou a postavou Bena je istá podobnosť. Ja som počas dospievania riešil svoju výšku. Mal som problémy s rastom, vyzeral som dosť mlado a v súvislosti s tým sa samozrejme sem-tam na moju adresu objavila nejaká vtipná poznámka. Nebolo to ale nič strašné, šikanou by som to určite nenazýval. Nehovorím, že sa ma občas nejaká narážka na môj vzrast nedotkla, aj keď viem, že nebola vyslovene mienená zle, alebo že ma netrápila, ale vo všeobecnosti som to bral s humorom a nadhľadom.

Ako si spomínate na svoje pubertálne časy? Čo vás vtedy bavilo a čo bola pre vás hrôza? 

Ja som sa odjakživa bál mnohých vecí. Niektoré strachy mi časom odišli. Alebo ich vystriedali nové. Herecká práca je o príprave a skúšaní. Hľadám, spoznávam, zisťujem, tvorím, čo a koho hrám. V bezpečí vymysleného príbehu môžem prežiť rôzne pocity, situácie, alebo byť niekým, kým nie som. Ako herec viem, kde sa príbeh začína a kde končí. Počas hrania sa samozrejme môže udiať veľa nečakaného, stále mám však takto všetko pod kontrolou omnoho viac ako v reálnom živote. Navyše, ak dobre nezahrám, je to menšia katastrofa ako keď zlyhám v živote. V skratke, vždy ma to ťahalo k umeniu, zo všetkého ostatného som mal a mám hrôzu. (smiech) Trému a pocit zodpovednosti samozrejme mám, ale to je niečo úplne iné.