Dievčatko z večerníčka: Dnes trojnásobná mama a odišla zo Slovenska

Aký najväčší rozdiel ste pociťovali medzi tým detským a potom dospeláckym herectvom? 

Detské herectvo bolo asi také prirodzenejšie, spontánne a bezstarostné. Keď je už človek starší, začne riešiť iné myšlienky a výzvy. Pamätám si ale, že sa mi vtedy deti vysmievali, že som niekde hrala a stále mi spievali tú pesničku z Otecko sa mi nepáči. Necítila som sa vtedy úplne dobre. Nemala som rada, ak ma spoznali. Dodnes to asi tak mám, že keď sa chce niekto so mnou fotiť alebo sa ma pýta, či som to ja, nemám pocit úspechu a šťastia, skôr sa tomu vyhýbam. Mám pocit, že rokmi sa zo mňa stáva introvert.

Aktuálne som zachytila, že sa nachádzate na Tenerife - prečo ste odišli zo Slovenska a prečo ste zamierili práve tam?

Na Tenerife sme sa ocitli úplne náhodou. Keď pred tromi rokmi začala vojna na Ukrajine, povedali sme si, že niekam ideme trošku ďalej na mesiac. Pôvodný plán bol Mexiko, ale potom som sa zľakla, že je to vlastne džungľa a naša dcérka mala asi pol roka a nie všetky očkovania. Zrazu sme našli letenky na Tenerife, ja som tam už bola dávnejšie, a tak sme si povedali, že ideme tam. Išli sme na sever, kde to nie je až tak turistické. Veľmi nás očarila príroda, oceán, miestni ľudia. 

Rozhodli ste sa zostať žiť v zahraničí alebo ide len o krátkodobejší pobyt? 

Po pol roku sme sa vrátili, že si tu vyskúšame žiť asi na 3 mesiace. Podarilo sa nám však zohnať fajn nájom na rok a teraz sme tu už dva roky. Asi pred pol rokom sme kúpili domček a vyzerá to tak, že tu nejaký čas zostaneme. Deti sú tu veľmi šťastné v škole a škôlke a prirodzene sa učia anglicky aj španielsky. Ďalším dôvodom, prečo zostávame v zahraničí, je aj vojnová situácia v Európe a hlavne aj naša politická situácia na Slovensku.