Dušan Cinkota prekvapil: Chcem druhé dieťa, ale Zuzka je proti! Ako to zvládajú?

Okrem množstva televíznych a divadelných či dabingových projektov si zahral aj v známom kinohite a ešte známejšom mafiánovi.  Paradoxne ani náhodou nepatril k zamračeným hercom z plátna...
 
Zahrali ste si v kihofilme o Černákovi – paradoxne humoristu. Trochu nevšedné, nemyslíte?
Podľa mňa aj tvorcov je to takto v poriadku, lebo občas teda napríklad aj v dejovo náročných filmoch plynutie deja odľahčiť. A na to som tam bol ja, však kto iný?  

 Takže ste boli podľa scenára náročky „vtipálkom“?
Jasné! A kto iný, ak nie ja? Keď ste sa na to pozerali, čo sa tam dalo ešte odľahčiť? Lebo takto je to aspoň trošku vyvážené. Lebo nie sú veci čierno-biele. Nič nie je čierno-biele. A takisto ani tento príbeh nie je čierno-biely. Takže, viete, ono sa hovorí, že aj nad hrobom sa človek dokáže zasmiať. Taký je život. Život je v podstate tragikomický...
 
Vy ste aj v reálnom živote pozitivista. Snažíte sa všetko odľahčovať?
Snažím sa všetko brať s humorom. Viem robiť fóriky a vtípky a niekedy to možno preženiem. Ale nikdy to nemyslím zle. Myslím si, že to je cesta. Tej ťažoby máme okolo seba toľko, že občas je fajn pozerať sa na veci s nadhľadom a humorom.

Ako sa vám pracovalo s Milanom Ondríkom?
Výborne. Boli sme veľmi zohraný tím a Milan je skvelým hercom a tak aj skvelým hereckým partnerom. Veľmi sme si rozumeli.
 
S kým sa vám lepšie pracuje? S mužmi alebo so ženami? 
Je mi to úplne jedno. Nemám problém ani s jedným pohlavím, ani s režisérmi. Proste, keď mám prácu, tak musím s tými ľuďmi pracovať. Skôr sa snažím pozitívne rozmýšľať a nevidím dôvod na to, aby som v ľuďoch hľadal chyby. Teda hľadajme pozitíva a spejme k dobrému cieľu a výsledku. Dôležité však je sa z práce tešiť. Teda popravde, s každým sa dá vyjsť, ak je dobrá atmosféra.