Ku krasliciam sa dostala náhodou: Darček od manžela ju vôbec nepotešil!

Daniela Dulgerová kedysi pracovala ako sekretárka. „Ale už nemám toľko síl, že by som tie mladé ženy predčila, ani ma nebaví sa nejako tak doťahovať v robote,“ povedala nám úprimne s tým, že oveľa viac ju napĺňa ručná výroba, ktorej sa venuje. Nepatrí však k tým, ktorí by sa ručnými prácami zaoberali už od detstva či mladosti.

Keď mala susedku, ktorá v 16 rokoch dokázala upliesť parádny sveter, ona si hovorila, že niečo také nikdy nebude robiť. „Ale keď už je človek starší, keď deti odídu, už je menej čo robiť. Potom si nájdete niečo, čo vás zaujme. Lebo inak to nie je dobré na psychiku,“ hovorí. Ako nám prezradila, skúšala si čas vyplniť aj pohybom. Po prechádzke k jazeru síce mala na duši príjemný pocit, ale nebolo to presne to naplnenie, aké si predstavovala.

Pod Danielinými rukami už vzniklo všeličo. Háčkovala nádherné hračky, vyrábala bižutériu, dokonca skúšala ručne robiť aj papierové tašky – darčekové taštičky vyrobila napríklad aj na synovcovu svadbu. My sme ju oslovili kvôli nádherným krasliciam, ku ktorým sa dostala úplnou náhodou.

„Dostala som na Vianoce vŕtačku, v roku 2010 to asi bolo,“ uviedla. A darček od manžela sa jej ani za mak nepáčil, dokonca urazene odišla z izby a neskôr vyhlásila, že tú „sprostotu“ predajú cez inzerát. Keď sa však chystali podniknúť kroky k predaju, rozhodla sa, že predsa len vŕtačku vyskúša.

Vŕtačkou a voskom sa na kraslice robí vzor madeira, ide o takzvané čipkované vajcia. A Danielin manžel k takémuto darčeku neprišiel len tak náhodou. Dobre si totiž všímal svoju ženu a s naozajstnou láskou sa zamyslel nad tým, čo by ju potešilo.

Všimol si totiž, že Daniela v jeho rodičovskom dome obdivuje rôzne čipky, ručne robené závesy a výšivky. Jej ani nenapadlo, že by sa niečomu podobnému mohla venovať, jemu sa však zdalo, že práve to by ju mohlo napĺňať. Ukázalo sa to, keď konečne dala vŕtačke šancu. „Začalo ma to baviť. Nádherné to bolo. Také krásne, upokojujúce,“ vyznala sa.

Prvé pokusy samozrejme neboli výstavné. Dierky do vajíčok robila príliš veľké, čo si všimol aj jej manžel. „Muž chodil a hovoril, že to musíš mať menšie a ja, že veď viem, veď skúšam,“ spomína si na začiatky. Samozrejme, mnoho vajíčok jej pod rukami aj popraskalo.

No nevzdávala sa. Potrebovala mať pokoj, premýšľať nad tým, čo robí a proste skúšať a skúšať. „Ja som sa to teda sama učila, bez nejakých kurzov alebo odborného vedenia,“ prezradila nám. Keď ju výroba kraslíc už úplne pohltila, muž si ju dobrácky doberal, či naozaj kúpil taký zlý vianočný darček.