Emil Horváth priznal pravdu o dôchodku! Prečo ešte stále pracuje?

Vedeli by ste si predstaviť, že vôbec niekedy pôjdete na dôchodok?
A viete, že by som si to vedel predstaviť? Ale život si nemôžete veľmi nalinkovať. Vedel by som si predstaviť, že budem cestovať po svete. Ale stále som to odkladal a mám aj rodinu. Žiaľ, nemusíme byť vždy dvaja disponovaní na to, aby sa to podarilo... 
 
Hovoríte o manželke, ktorá pred časom prekonala onkologické ochorenie?
Áno. Žiaľ čo sa týka zdravia, mali sme doma rodinné problémy a cestovať sme nemohli, ale určite by som si to vedel predstaviť a ešte verím, že ešte niekam s manželkou vycestujeme. 

Vraj máte výbušnú povahu, ktorú ste zdedili po cholerickej babičke...
Máte pravdu, moja babička bola žena, ktorá naozaj vedela rázne ukázať svoj nesúhlas.  Neviem však, či mám náturu práve po nej, ale zrejme áno. Človek však musí vedieť v živote svoje správanie korigovať. Keď má zahrať výbušnú povahu na javisku, je to niečo úplne iné. V každom prípade môžeme povedať, že som asi bol v mladosti naozaj temperamentný...
 
Viete odhadnúť, koľko úloh ste počas svojho umeleckého života stvárnili?
Asi vás veľmi prekvapím, ale ja asi vôbec nerobím nejaké záznamy. Nehoviem si v robení zápiskov, takže naozaj neviem. Dokonca je to tak, že pri tom množstve práce v divadle aj v televízii si veľmi nepamätám, čo som robil napríklad minulý rok alebo v inom časovom období... Skrátka, som pohltený v tom, čo práve robím, ale počet stvárnených postáv počas môjho hereckého života môžem len odhadnúť. Tak predpokladám, že ich je určite dobre cez sto. Ja som koniec-koncov s herectvom začínal v roku 1968. Takže za tie desaťročia kým som pôsobil v prvom divadle, v Martinskom divadle, na Novej scéne v Bratislave a tu v SND - tu som od roku 1984, sa ich nazbieralo zrejme naozaj veľa...