Emil Horváth priznal pravdu o dôchodku! Prečo ešte stále pracuje?

Pri výbere budúceho zamestnania ste okrem herectva uvažovali aj nad medicínou. Prečo zvíťazilo herectvo?
Možno za to mohol osud. Ale dnes som rád, že som nakoniec zakotvil pri herectve, aj keď sme sa ako deti samozrejme hrávali na lekárov a dokonca sme s mojou dnes už nebohou sestrou, operovali macka. Ale pred rokmi bolo všetko iné. Keď som končil strednú školu a vyberal som si ďalšie štúdium, bola situácia taká, že sme mohli podať až tri žiadosti na vysokú školu. Je to zaujímavé, ale ja som mal taký nevšedný výber. Medicína, štúdium réžie na pražskej FAMU, lebo na Slovensku ešte nebola filmová škola, a herectvo. Ale to bolo v mojom zozname až tretie aj keď som pochádzal z hereckej rodiny. No ale keďže som skúšky na herectvo urobil už na jar, zvíťazilo a medicína o mňa prišla.  

Keby vám prišlo skôr vyrozumene o prijatí z medicíny, boli by ste dnes lekárom?
To mám dnes neviem s určitosťou povedať, ale skôr nie. Nemyslím si, že by som bol dobrým lekárom. Mám prácu, ktorá ma baví, a to je asi v živote to najdôležitejšie.
 
Pochádzate zo slávnej hereckej rodiny. Je pravda, že vás otec od štúdia herectva odhováral?
Áno, otecko bol proti tomu. Pochádzal z veľmi chudobnej rodiny a mal predstavu, že zo mňa bude lekár. Ale práve on domov so sebou „nosil“ divadlo, vyrábal bábky a vlastne u nás doma sa to okolo divadla vždy akosi točilo. Takže vlastne je to logické, že niektoré herecké deti sa stanú hercami a niektoré doktorské deti sa stanú lekármi. Tak máte rodi