Eva Pavlíková si servítku pred ústa nedáva: Kriticky prehovorila o svojich kolegoch

Žiadna ulica

Herectvo nie je jej jediným záujmom. Rodičia sa snažili diverzifikovať jej záujmy, aby nevyrástla na ulici. Počas detstva a dospievania chodila do hudobnej školy, hrávala na klavír, spievala v zboroch, trénovala balet a excelovala v latinskoamerických tancoch.

Po skončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa v roku 1983 pridala k súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde sa pod režijným vedením Jozefa Bednárika stala nielen muzikálovou divou.

Zoznámil ich Kramár

So svojou životnou láskou Igorom Kubošim je už celé desaťročia. Jej priateľstvo s hereckými kolegami Miro Nogom a Stano Králom bolo také silné, že si navzájom hodnotili partnerov a mladá Eva si neraz vyhovela ich "cenzúre".

Toho osudového jej napokon „poslal“ ďalší z kolegov Maroš Kramár. „Stalo sa to v bare. Môj muž bol totiž šéfom nočného klubu a ja som vôbec nebola barový typ. Maroš Kramár vtedy išiel z nejakej filmovačky a hovorí mi: ´Poď do baru´. Tak som išla. A Maroš hovorí: Henten sa na teba pýtal. To bol Igor, môj muž.“

Ako sa začali rozprávať, Kramár jej oznámil, že ju naspäť domov neodvezie, nech ju zoberie Igor. „Bol veľmi slušný, ani hore sa nepýtal. Dala som mu telefónne číslo, sľúbil, že zavolá. Aj zavolal,“ prezradila Eva, ktorá Igora pozvala na predstavenie Zorkin byt od Bulgakova.

Slzy cez smiech

Po predstavení ju čakal, no tvár mal celú uplakanú, aj keď išlo o komédiu. Zahanbene jej vysvetlil, že neplakal pre predstavenie, ale preto, že si dal prvýkrát v živote šošovky, aby bol krajší a zapálili sa mu oči.

Dodnes sa výborne dopĺňajú, aj keď to občas tak nevyzerá. „Nie je umelec, no ide na premiéru a dvomi vetami vie veľmi presne zhodnotiť predstavenie. Jasné, že mi niekedy nerozumie, keď veľmi prežívam úplné hlúposti. Ja to beriem ako otázku života a smrti a on to nechápe. A má pravdu, len ja na to prídem až po určitom čase,“ prezradila pre Korzár SME. Dnes svoju rodinu považuje za svoj najväčší úspech a oceňuje hodnotu jej trvania najmä v zlých časoch.

Splodili Katarziu

Jej dcéra je dnes rovnako známa ako ona, no nie je to len koreňmi. Katarína „Katarzia“ Kubošiová (34) zaujala svojským, extravagantno-romantickým štýlom aj vlastnou tvorbou experimentálneho folku, a to nie vďaka, ale napriek známej rodine.

Netají sa tým, že k susedom ju odviali aj zošnurované slovenské mysle i známosť matky, keďže o tejto rodinnej línii sa v Česku všeobecne nevie. "Dcéra už vyletela z hniezda a žije v Prahe. Vianoce si pre mňa sviatky lásky, blízkosti blízkych a aj spomienok na tých, ktorí už, bohužiaľ, nie sú na tomto svete," vyhlásila Pavlíková vlani pred sviatkami.

Katarzia pred časom priznala, že neznášala len to, keď mama lamentovala, čo z nej bude a či si dokáže  zarobiť. „Hľadám si svoju cestu a myslím si, že sa nemám kam ponáhľať, lebo svet sa mení. Žijeme dlhšie, aj vzťahy sú iné ako v časoch maminej mladosti, nikde nie je napísané, že musíme stráviť život s jediným partnerom,“ opísala rozdiely s milovanou mamou, s ktorou však majú aj veľa spoločného. „Sme extrovertné, hneď sme s každým kamarátky, lebo obidve naivne veríme v ľudské dobro, aj keď sme potom často sklamané, že sme sa v človeku zmýlili.“

Chcela štyri dcéry

„Je hrozné, keď máte len jedno dieťa, lebo sa oň až nadmieru bojíte,“ priznáva dnes starostlivá mama, ktorá pôvodne chcela až štyri dcéry, dokonca mala vybrané mená - Klaudia, Karolína, Kristína a Katarína. V menách na „k“ videla symboliku a Katky sa napokon aj dočkala. Keď v istom čase túžila po druhom dieťati, muž povedal rázne nie a napokon sa zhodli na pokojnejšom živote.

Dnešná televízia? Na pol úst

V jarnom diely podcastu Zoznam:sa sa dlhoročná herečka rozohnila na tému súčasnej televíznej tvorby. Spomínala, aké maniere a princípy mali jej kolegovia, kým dnešní herci a herečky fungujú bez hocijakej prípravy.

Poukázala na pásovú tvorbu dnešných seriálov, kde umelci nemajú žiadny vzťah s postavami. „Ja som si ešte zažila natáčanie takzvaných televíznych pondelkov. Mali sme normálne skúšky, ale ešte predtým sme sa až 5-krát stretli a režisér každému vysvetlil, aké sú vzťahy, čo je čo, a ako to má byť. Až potom sme išli do štúdia, kde najskôr prišiel kameraman, urobil si svietenie, skúšky a až po tomto všetkom sa išlo natáčať. Urobili sa 2 až 3 ostré, to bola úplne iná práca ako dnes,“ opísala skúsenosť.

Smutne sa pousmiala nad skutočnosťou, že novodobá tvorba zanedbáva aj nasvetľovanie hercov. „V týchto nových seriáloch dnes môže hrať každý. Stačí, že hovoríte na polovicu úst a pozeráte sa do kamery - tak prirodzene. Žiadne veľké herecké výkony po vás nikto dnes nevyžaduje,“ načrtla otvorene a dodala: „Česť výnimkám!“

Viac foto v galérii