Gabriela Marcinková: V niektorých prípadoch môžu byť prílišné sympatie komplikáciou...

Aká je vaša úloha v seriáli Vytoč môjho agenta?
Hrám herečku, ktorá má osobné problémy s iným hercom. Ich pracovné metódy sa nezhodujú a kvôli zlému vzťahu trpí film, ktorý spoločne točia. Zaujímavé je, že moja postava sa volá Gabriela Marcinková.  

To nemôže byť náhoda... Do akej miery ste to skutočne vy?
Príbeh je síce inšpirovaný skutočnými udalosťami, ale líši sa od reality. Určite máme veľa spoločného, napríklad to, akým spôsobom sa pripravujeme na natáčanie, ale ja určite neopovrhujem herectvom a ani si neviem predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som pred štábom kričala na svojho hereckého kolegu tak, ako to robím v tomto seriáli.
 
Môže sa stať, že sa pri práci stretnú herci, ktorí si nie sú sympatickí. Hrať v takej situácii musí byť nepríjemné. Dá sa s tým niečo robiť?
Musíte do toho ísť s predstavou, že kolega hrá postavu, ktorá vám je sympatická. A naopak to môže byť veľmi inšpiratívne v situácii kedy máte antipatie aj v príbehu.
 

Stalo sa vám to niekedy?
Zatiaľ sa mi nestalo, že by som mala problém s niektorým hereckým kolegom. Pre mňa je možno najväčší problém, ak cítim, že ma kolega osobnostne alebo herecky nerešpektuje. Niekedy je cítiť, že má ten druhý navrch, a to nemám rada.
 
Ako sa k tomu v takých situáciách staviate?
Hovorím si, že je to najmä jeho problém. Ja sa snažím odviesť svoju prácu a nevšímať si to. Občas sa to stane vo vzťahu staršieho kolegu k mladšiemu. Ale nemyslím si, že by sa herci k sebe mali takto správať.
 
Ste schopná im to povedať a ohradiť sa?
Nie. A nemyslím si, že mám právo to komentovať. Skôr rešpektujem, že sa títo herci potrebujú vyjadriť, možno sa niekedy snažia menej skúsenému kolegovi poradiť, tak majú pripomienky. A je na režisérovi, aby povedal, čo áno, a čo nie.

Existuje aj druhá strana mince, a tou sú až prílišné sympatie dvoch hercov. A potom je otázne, čo je vlastne väčšou komplikáciou...
To je pravda, v niektorých prípadoch môžu byť prílišné sympatie komplikáciou. Ale sme herci a vieme, že emócie, ktoré môžu vyplávať počas natáčania, nemajú s realitou nič spoločné. A myslím si, že povinnosťou hercov je chrániť svoj rodinný a osobný život a nedovoliť, aby ich v tomto ohľade práca ovplyvňovala. 

Vzťahy na pracovisku vznikajú určite všade. Herci to však majú ťažšie v tom, že natáčajú milostné či nahé scény...
Je to pravda. Niekedy stačí pozerať sa druhému pár minút intenzívne do očí, a príde pocit, že ste zamilovaný. Asi to je v ľudskej prirodzenosti. My máme výhodu v tom, že s tým vieme pracovať a vieme, že tá chvíľa je len tá chvíľa a nemusí nám zasiahnuť do dlhodobého životného plánu.
 
Asi to ale nie sú scény, ktoré by ste vyhľadávala, že? Dá sa na ne po čase zvyknúť?
Ale áno, dá sa. Ja len vždy premýšľam, či mi za to daný film stojí. Mne by milostné scény neprekážali, ale vadí mi, že sa bulvarizujú. Že sa z nich potom urobí promo. Podľa mňa by mali byť súčasťou filmu. Ale aby ma niekto obviňoval, že som herečka, ktorá sa rada vyzlieka, to mi naozaj vadí... 

Keď vám ponúkli rolu v seriáli Vytoč môjho agenta, čo ste na to povedali?
Keď mi volali, povedali, že sa bude natáčať seriál, ktorý je veľmi vtipný. Poslali mi scenár, ja som si ho prečítala a naozaj mi to prišlo vtipné. Sama som sa pri jeho čítaní dobre zabavila a bola som rada, že si v ňom budem môcť túto epizódnu rolu zahrať. 

Aký máte s Jiřím vzťah v skutočnosti? Ako dlho s ním spolupracuje?
Máme výborný vzťah. Poznáme sa už od doby, keď som bola študentkou na VŠMU. Prišiel nám ho predstaviť náš pedagóg Martin Huba. Pamätám si, že to bolo v jednom bare. Neskôr sme spolu točili film Matky, ale potom sme sa príliš nestretávali.  

V scenári sa realita mieša s fikciou. Čo skutočného ste si v ňom našla vy?
V našej časti nakrúcame, že nakrúcame. A mňa baví, že je verne zachytené, ako to chodí na pľaci. Kedy sa napríklad pomocný režisér snaží neuraziť herca, ktorý urobil niečo zle, a radšej povie, že majú zle postavené kamery, a tak sa to musí natočiť znovu. Dokonca tu štáb vyzerá tak verne, že som chvíľami nevedela, kto je skutočný a kto hrá.
 
Tento seriál je o hereckých agentoch. Vy máte svojho agenta?
Mám dve skvelé agentky. Našli sme sa už počas štúdia na VŠMU. Vtedy som mala za sebou už pár hereckých príležitostí v zahraničných filmoch. Zabezpečili mi ich práve tieto agentky a tak ma vlastne začali zastupovať. Bola som ich prvá herečka, teraz majú vlastnú agentúru a zastupujú aj iných hercov. Nie sú pre mňa však len agentkami, ale aj kamarátkami a to si veľmi vážim. 

Dokážete si predstaviť, že by ste ich nemali?
Teraz už nie, ušetrili mi toľko práce a starostí, že som im veľmi vďačná.
 
Čím vám najviac pomáhajú?
Riešia zmluvy, tak ich už ja vôbec nemusím čítať. Riešia honoráre, takže už sa s nikým nemusím dohadovať o peniazoch. To sú nepríjemné situácie. Riešia záväzky, to znamená, že im pošlem svoj plán a ony ho sprostredkujú ďalej a riešia s rôznymi produkciami niekoľko projektov naraz, aby sa nestalo, že by sa mi pracovné záväzky krížili.

Dostali ste niekedy svoje agentky do nepríjemných situácií?
Určite áno, už si nepamätám, kedy to bolo, ale stalo sa, že si so mnou niekto dohodol prácu priamo, ja som im to zabudla povedať a potom sa nám termíny križovali. Ale to sú banality, myslím si, že to so mnou nemajú ťažké. Keď sledujem ostatných hercov, myslím si, že patrím k tej zodpovednej skupine.
 
Natáčanie seriálu Vytoč môjho agenta pre vás znamenalo, že ste museli na čas žiť v Prahe, zatiaľ čo vaša rodina bola v Bratislave. Ako ste to vyriešili?
Venovať sa plne deťom i práci je veľká životná výzva. V lete boli moje deti po druhýkrát na dlhšiu dobu u babičky. Predpokladala som, že budeme točiť od rána do večera, a tak sa mi nezdalo správne ťahať ich do Prahy. Nechcela som ich však nechať ani v Bratislave, kde by cítili, že tam chýbam. Tak boli u babičky v Prešove a verím, že sa tam mali veľmi dobre.

Ešte sa dozviete, ako sa darilo Gabike pracovať počas materskej dovolenky...

Doma sa určite váš harmonogram točí okolo dcéry Emky a syna Jakubka. Používate na nich pri výchove herecké zručnosti?
 
Maximálne pri čítaní rozprávok. Ono tie herecké ťahy vlastne znamenajú vydolovať zo seba emóciu, ktorú v danej chvíli necítite, čo je pomerne namáhavý proces.  

Z obrazoviek ste sa nevytratili ani počas materskej dovolenky. Čo všetko sa za tým skrýva?
Neustále hľadanie rovnováhy. Totiž - takmer všetky matky majú výčitky svedomia. Či už nepracujú, alebo pracujú. Či už sedia doma vyhorené alebo nechávajú deti opatrovateľkám a venujú sa svojim koníčkom. Či už nestihli navariť, upratať, poskladať bielizeň alebo sa málo hrali s dieťaťom. Vysvetľujem si to tým, že v minulosti sa deti vychovávali kolektívnejšie, matky sa tak netrápili ich psychickým vývinom a najmä nemali možnosť realizovať sa tak, ako my dnes. Takže aby som sa vrátila k otázke - spojenie materstva a práce je pre mňa o tom, aby som zahodila tieto výčitky, aby som si rovnako vážila čas s deťmi aj bez nich a aby som bola šťastným človekom.