Gregor Hološka je zadaný vyše 20 rokov. Prečo sa ešte neoženil?

V 90. rokoch ste už boli tínedžer. Ako ste ich vy osobne prežívali?

Tá mladosť bola taká, že som chodil na gympel a u nás aj v okolí boli pravidelné diskotéky s dídžejmi z rádií, čiže to boli nabité sály, to bola proste mladosť, puberta, víno, baby, obľúbená hudba… To bolo obdobie dospievania, spoznávania sveta a v mnohom radostné. A tak ako som ja ako decko v 80. rokoch nejako nepocítil tie skrivodlivosti režimu, tak sa nijakým spôsobom mňa ani mojich blízkych nedotkli tie hrozivé veci, o ktorých sme natočili filmy.

Keď ste dostali úlohu v Černákovi, aj ste sa snažili nejako si to doštudovať, čo konkrétne sa dialo, alebo vám stačil scenár?

Pozeral som si nejaké záznamy, výpovede istých ľudí, do nejakých kníh som nazrel, kde sa o tom písalo. Mňa inšpirujú aj temné postavy, pretože pre herca to je ako nejaký ďalší iný vesmír, kde môže rozbúrať svoje hranice. Neznamená to, že sa má takou postavou stať, ale z hľadiska psychológie a poznania je to určite zaujímavá práca. A potom je rozhodujúce aj to, s kým to človek robí a tá partia okolo toho bola výborná, takže ja som neváhal, keď ma oslovili.

A z toho, čo ste o tej dobe zistili, čo sa vás tak najviac dotklo?

Ja som predtým točil film Invalid. A tam som sa dozvedel že autor sa inšpiroval skutočným príbehom. V našom príbehu je to samozrejme upravené, ale bol aj konkrétny prípad človeka, ktorý si objednal nejaké rádio a bol oklamaný, ale s tým, že ten človek sa už ani nenašiel. Ja som mal v tom filme ešte šťastie, že ma objavili a má to aj taký humorný rozmer, je to čierna komédia. Ale boli ľudia, ktorí v tých 90. rokoch naozaj zmizli z rôznych príčin a už sa neobjavili.