Helena Vondráčková: Kde ukrýva svoje poklady a prečo má špinu pod nechtami? (ROZHOVOR)

Máte nový hudobný album, ale je iný, ako deväťdesiat albumov pred ním...
To ma oslovili slovenskí kamaráti s tým, že chcú so mnou urobiť niečo iné. Myslela som si však, že tento štýl sa ku mne vôbec nehodí. Ale keď som dostala hudobné ukážky, povedala som si, že to môžeme skúsiť. Dohodli sme sa, že spracujeme zopár piesní do ich remixovej podoby, aj keď som si nemyslela, že pri niektorých to pôjde. Pri rýchlych piesňach ako napríklad Dlouhá noc som si to vedela predstaviť, ale pri pomalších skladbách napríklad Lásko má já stůňu či Malovaný džbánku, som bola veľmi zvedavá na výsledok.  

Podarilo sa?
Keď prišli prvé návrhy piesní, bola som milo prekvapená. A povedala som, že idem do toho. Tak vyšlo cédečko s názvom Dlouhá noc od producenta Marka Vossa.
 
Ako cd vznikalo?
Všetkých osem piesní som nanovo naspievala v Prahe a chlapci ho neskôr v Bratislave dokončili. Tieto piesne sú viac-menej určené pre mladé publikum, lebo sa dá na ne tancovať aj na diskotékach.  

Čo máte ešte nové?
Mám samozrejme veľa noviniek. Od začiatku tohto roku sme na koncertnom turné, tak máme za sebou asi 20 koncertov. V deň mojich narodenín som robila aj veľký koncert v O2 aréne. Vypredal sa za dva dni. Počas leta sme mali zasa koncerty v Čechách, teraz na jeseň sme sa vrátili na Slovensko a vyvrcholením na Slovensku bude veľký koncert 28. novembra. Tak si tam nie len zaspievam, ale aj zastepujem. Potom ma ešte v Prahe čakajú ďalšie koncerty a vyvrcholením bude tradičný vianočný koncert v pražskej Lucerne.

Takže sa nezastavíte...
Na nudu sa rozhodne sťažovať nemôžem. Vyjde mi ešte niekoľko hudobných nosičov a dve dlhohrajúce platne. Jedna z nich bude reedíciou vianočného cédečka, ktoré vyšlo v roku 1992. Druhé bude dvoj LP s názvom Best of the best a poslucháči na nich nájdu moje najväčšie hity. Okrem toho, keďže sa vraví, že do tretice všetko dobré, pripravujem aj 2-CD s názvom Helenine evergreeny. Je to prierez celou mojou kariérou a bude tam „všehochuť“ mojich piesní od džezu, džez-rocku, cez filmové a muzikálové melódie, populárnu hudbu, operetné árie... Je to naozaj veľmi zaujímavá zostava piesní z ktorých žiadna ešte nevyšla na žiadnom hudobnom nosiči.  

Počas svojej hudobnej kariéry ste nahrali viac ako 1 700 piesní. Je ich príliš veľa na to, aby sa dal ich text zapamätať. Spievate teda občas aj na plejbek?
Vždy spievam naživo. Len občas si dopomôžem plejbekom v televízii, ale to len kvôli tomu, že chcem mať všetko perfektné a na to, aby sme sa „vyhrali“ so zvukom na týchto miestach nie je zvyčajne až tak veľa času. Na koncertoch však vždy spievam naživo. To by som musela byť veľmi chorá, aby som nevládala spievať.
 
Stalo sa vám to už niekedy počas kariéry?
Asi len raz alebo dvakrát. Bolo úplne vypredané a oba koncerty mala vysielať aj televízia. A keďže som chcela dopriať divákom unikátny kultúrny zážitok, musela som žiaľ spievať na plejbek.

Ako to je v tomto prípade, ak musíte zakašľať?
Je to veľmi nepríjemná situácia, nemám to rada, lebo pri živom vystúpení môžete vymýšľať a obmieňať melódie. Tak to schováte. Ale keď hráte na plejbek, musíte byť zosynchronizovaná s hudbou a tam sa to ukryť nedá.  
 
Ste známa tým, že máte rada veľké a výrazné šperky. Viete, koľko máte doma napríklad náušníc?  
Mám ich naozaj veľa, ale nie len veľké a výrazné, ale všetky druhy náušníc. Visiace, do uší, malé a drobné... Siaham po nich samozrejme podľa toho, aký zvolím v ten deň outfit. Tak ich striedam. Mám ich uložené v šuplíku s priehradkami, tak sa v nich dokonale vyznám. Ale nie sú tam len náušnice, ale aj korále či náramky.   

Predpokladám, že ich strážite ako oko v hlave...
Ani nie. Veľmi rady sa s nimi hrajú dievčatá keď k nám prídu napríklad s priateľmi na návštevu. Hneď sa ma spýtajú, či môžu ísť do tej izby na prízemí... A ja im to dovolím...

Ako je to s kostýmami? Aj tie majú špeciálne miesto?  
Áno, na kostýmy mám vyhradenú jednu veľkú miestnosť. Ale teraz k 60. výročiu môjho pôsobenia na hudobnej scéne som ich zapožičala do Tancujúceho domu, ktorý leží na nábreží Vltavy. Jeho riaditeľ mal skvelý nápad a rozhodol sa urobiť výstavu mojich kostýmov, topánok ale aj ocenení. Vlastne všetkého, čo som za 60 rokov nazhromaždila. Sú tam aj darčeky od fanúšikov, fotky zo súkromia, z detstva, výrazné kostýmy z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ale napríklad aj moje svadobné šaty, či šaty z rozprávky Šialene smutná princezná.   

Máte rada chladné obdobie, alebo uprednostňujete radšej leto a teplo?
Mám rada každé ročné obdobie. Je jedno či je leto, jeseň, jar, alebo zima. Milujem zimné aj letné športy. Ako dievča som dokonca závodne plávala. Ale počas leta hrávam aj tenis. A keď mám trochu času, starám sa o záhradu. Pre mňa nie je žiadne obdobie zlé. Nemávam zlú náladu a stres z toho, že sa ochladí.  

Spomínali ste záhradu. Pomáha vám s ňou záhradník, alebo stíhate všetko sama?
Sama by som to nie vždy zvládla. Napríklad kamarát, ktorý má obchod s kvetmi, mi vždy vyrobí výzdobu podľa ročného obdobia. Mám dve terasy, tak sa má kde vyblázniť. Počas tohto roka som tam mala napríklad bielo-červenú kombináciu kvetov. Boli to popínavé zvončeky a medzi nimi červené pelargónie. Keď sa ochladí, ich vystriedam za čečinu, vianočné kvety a výzdobu. Minulý rok som mala bielu výzdobu, ale každý rok sa ju snažím meniť.

Čo máte zvyčajne zasadené v záhrade?
Mnoho kvetov a stromov. Je to rozrastená záhrada, keďže sme sa sťahovali ešte v roku 1986. Je naozaj  krásna. Pestujem napríklad rododendrony a azalky, ale mám v nej aj úžitkovú časť s jabloňou - tohto roku naozaj krásne zarodila, obrovskou čerešňou, višňou a pri dome mám aj marhule. Tak neustále  zaváram, lebo ovocia mám neúrekom.  

Pred časom ste sa na svojom Instagrame pochválili aj úrodou banánov...
To som bola veľmi prekvapená. Banánovník som dostala pred deviatimi rokmi od kamarátky. Teraz zarodil prvý krát, tak sme si pochutili na 31 kusoch domácich banánov.
 
Ste teda žena, ktorej nevadí hlina za nechtami?
Nie, mám rada prácu v záhrade. Myslím si o sebe, že som žena do voza aj do koča...

A čo domáce práce?
Žiadna mi nevadí, lebo pochádzam z veľkého domu nad riekou. S rodičmi som žila v mestečku Slatiňany, je to v okrese Chrudim. Dom bol naozaj veľký, tak už ako deti sme boli vedené k tomu, aby sme pomáhali. Nečudo. Bolo treba poumývať asi 15 okien, prali sme v práčovni, ale plákali v rieke. Takže keď už bolo mrazivo a bielizeň sme nechali vyschnúť na povale, sme ju neskôr s mamičkou zbierali zamrznutú.  

Dnes je to už oveľa jednoduchšie...
Samozrejme. Doma mám dnes pomocníčku z Ukrajiny, v Česku žije už veľa rokov. Tá mi pomáha s upratovaním. Ale inak si dom udržiavam v čistote sama. Takže aj ja umývam riad či periem. Ale nežehlím! Túto prácu nemám rada a považujem ju za stratu času. Takže chodím s bielizňou na žehlenie, ale mám aj veľa kúskov oblečenia, ktoré nemusím žehliť.