Ján Dobrík o chorom synčekovi: Vieme, čo mu dodáva silu

A aké máte obľúbené aktivity s vašimi deťmi?

Maľujeme, rozprávame sa, hráme futbal, kreslíme, pozeráme rozprávky, škrabkáme sa, rozprávame sa o zvieratách, pozeráme vtipne videá, čokoľvek. Všetko máme radi. Uvedomujem si to stále viac a viac, že hocičo vlastne s nimi je najviac.

Vy teraz maľujete a výťažok dávate na pomoc iným deťom. Maľovali ste už aj predtým?

Nie, vôbec. Vzniklo to tak, že keď nás po dlhých mesiacoch pustili z onkológie, tak sme boli doma konečne aj s Nikolkou. No a Niki dostala od môjho kolegu kufrík na maľovanie a Timko tiež naň pozeral, že čo to je, čo ideme robiť, a tak sme začali maľovať.

A nemali ste možno problém, že toto som ja nikdy nerobil a čo mám teraz namaľovať?

Ono nešlo o to maľovanie a doteraz o to nejde. Bolo to iba spojivo, cesta k tomu, aby sme spolu trávili čas. Keby v ten deň povedal, že si ideme navliekať korálky, tak si navliekame korálky a pomáham onkológii predajom náramkov. Maľovanie bolo také zástupné, primárne sme chceli byť spolu.

Ale zdá sa, že vás to teda chytilo, že vás to aj napĺňa.

Aj ma to chytilo, aj som sa veľa naučil, aj tu bol čas trávený s deťmi a neskromne som veľmi rád, že som našiel takýto spôsob skrz obrázky osloviť ľudí, ktorým sa to možno aj páči, ale hlavne chcú pomôcť.