Ján Dobrík o chorom synčekovi: Vieme, čo mu dodáva silu

Hráte v seriáli, ktorý sa točí okolo vraždy. Aký ste mali pocit, keď ste sa na konci dozvedeli, kto je ten vrah?

Hrozný. Netrafil som. Ani náhodou som okolo toho mena nechodil v tých mojich nejakých predikciách, že kto by to mohol byť. Je to napísané tak, že v každej jednej časti bude divák presvedčený, že to je niekto iný.

Vy ste dostali takú emocionálne náročnú úlohu otca, ktorý príde o syna. Ako ste sa na to pripravovali?

To je pozorovanie, súcit a vlastná skúsenosť – pozorovanie ľudských situácií a ľudských reakcií, súcit s napísanou postavou Marka Lichnera a vlastná skúsenosť s tými emočne vybičovanými situáciami z vlastného života.

Manželku vám hrá Nela Pocisková. Riešili ste spolu tieto situácie, aby ste ich spolu čo najlepšie zvládli?

Nebolo to tak, že by sme sa stretávali mimo natáčacie dni, ale pre Nelu to bolo tak, že čo natáčací deň, to náročný, naozaj emočne náročný deň. Takže sme sa ráno stretli v maskérni, tak v tichosti sme sa na seba pozreli a predtým, ako sme sa vôbec pozdravili, nám bolo obidvom jasné, že ten pohľad znamená: Ok, tak dnes to zase bude nálož. A nadýchli sme sa a išli sme do toho naplno. A o tých situáciách sme sa rozprávali v ten deň, keď sme ich točili.

Spomenuli ste, že máte tú ťažkú situáciu v súkromí, čo vám osobne dodáva silu, aby ste si tým prechádzali deň za dňom?

Môj syn, moja žena, moja dcéra, všetci títo moji najbližší traja sú na rovnakom a veľmi vysokom piedestáli. Oni traja mi dávajú silu. Potom samozrejme ďalšia rodina, podpora rodiny a podpora priateľov. A to, že môžem pracovať. Lebo tú prácu mám rád, je to taká psychohygiena.