Juraj Hrčka si svoj vzťah pochvaľuje: Byť s herečkou je výhoda

Ste jedináčik – mali ste v detstve túžbu po súrodencovi?

V detstve som tú potrebu príliš necítil. Vždy som mal okolo seba kamarátov, niektoré priateľstvá trvajú dodnes, sú pre mňa ako rozšírená rodina. Ako dieťa som si teda nevytváral ilúziu, že by bol súrodenec kľúčový pre šťastie. Skôr až teraz, v dospelosti, si uvedomujem, aké by to mohlo byť fajn – rozdeliť si zodpovednosť, oporu, zdieľať radosti aj starosti vo väčšom rodinnom kruhu. Je to o blízkosti, o pocite, že nie ste na všetko sami.

V čom ste vnímali výhody a nevýhody toho, že ste jediné dieťa?

Výhoda je jednoznačná – dostáva sa vám viac pozornosti, podpory, priestoru na rozvoj. Máte pocit, že všetko je vám otvorené. Ale tá istá pozornosť sa môže zmeniť aj na tlak. Na očakávania. Všetky nádeje a predstavy sa sústredia na vás. 

Malo to svoj podiel aj na tom, že ste začali chodiť do rozhlasovej družiny?

Možno podvedome áno. Ale najmä to bola zvedavosť – túžba objaviť niečo nové, iné, výnimočné. Rozhlasová družina bola svet, ktorý ma úplne pohltil. Tá krásna historická budova, plná chodieb a zákutí, vôňa techniky, mikrofónov, kníh. Skvelá partia detí, ktorých bavilo čítať, premýšľať, diskutovať. Bol to výnimočný priestor – na rozvoj aj na detskú radosť. A v mnohom ovplyvnil moju cestu.

Ako ste sa cítili ako detský herec? Užili ste si to?

Úprimne – užíval som si to menej, ako by sa mohlo zdať. Vnímal som najmä zodpovednosť. Od mala som cítil, že to nie je len hra – že sa odo mňa niečo očakáva, že ľudia naokolo berú veci vážne. Na druhej strane to bola veľká škola. Spoznával som budúcich kolegov, učil sa pohybovať v tvorivom, ale náročnom prostredí. Dnes viem, že mi to dalo veľmi veľa – aj keď vtedy som to tak úplne nechápal.

Narodili ste sa v Bratislave, kde ste aj študovali vysokú školu. Nezávideli ste spolužiakom internátny život?

Trochu áno – a oni zase závideli mne, že môžem bývať doma. Bývali sme tak trochu všade – u nás doma, na chalupe, občas aj na internáte. Ten internátny život mal svoje čaro – to nepopieram. Ale v Bratislave som mal svoj pokoj, zázemie, možnosť sa sústrediť, ísť si vlastnou cestou.

Aký máte vzťah k svojmu rodnému mestu? A aké je vaše obľúbené miesto v Bratislave?

Veľmi silný. Mám Bratislavu rád – poznám ju zvnútra aj zvonku, s jej krásami aj zvláštnosťami. Mesto je kompaktné, človek má všetko po ruke. Obľúbené miesto? Ťažko povedať jedno – ale milujem zákutia Starého Mesta, kde ešte cítiť genius loci. A potom sú tu trasy do prírody – Karpaty, Devínska kobyla a Sandberg, Železná studnička. V poslednom čase ma baví objavovať Bratislavu cez oči sprievodcov – poznám ich niekoľko a vždy ma niečím prekvapia.