Kamila Magálová o boji s osudom: Rozchod, strata a klinická smrť! Po čom dnes túži?

Jedna z najlepších slovenských herečiek si vytrpela svoje. Oplakala syna Martina (†49), ktorý vlani na jeseň spadol počas konského póla z koňa tak nešťastne, že mu nebolo pomoci. Zažila zradu otca a utrpenie mamy, skončila v nemocnici s obličkovým záchvatom, upadla na tri dni do kómy a prežila klinickú smrť a nezlomil ju ani búrlivý rozchod s manželom. Napriek tomu herečka nezanevrela na život a rozhodla sa podávať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Tak nečudo, že je dlhoročnou ambasádorkou organizácie, ktorá vie, ako na to...  

Prečo ste sa rozhodli pre spoluprácu s Unicefom a prečo práve podpora detí?
Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. O deti, ktoré sú bezbranné a majú ťažké životy a osudy, sa treba starať. Bola to pre mňa pocta a viac-menej s nimi spolupracujem už dvadsať rokov. Vždy, keď ma oslovia, som k dispozícii a budem v tom pokračovať aj ďalej, kým sa bude dať. Lebo je to naozaj o tých deťoch. Je totiž zarážajúce, v akých hrozných podmienkach žijú deti, ktoré sú od nás možno na desať hodín letu lietadlom. Takže pokiaľ sa im dá pomôcť, podám im pomocnú ruku vždy, keď to bude v mojich silách.   

Spomínate si na svoje začiatky v tejto organizácii?
Áno, spomínam si. Bolo to na Slovensku vtedy niečo nové a unikátne, lebo sme sa zapojili do celosvetovej organizácie. Bolo to úžasné. Možno mi neuveríte, ale pocit z toho, že máme aj my možnosť pomáhať bol tak silný, že aj teraz mám z toho zimomriavky.
 
Vycestovali ste niekedy za deťmi do rozvojových krajín?
To nie, v zahraničí som žiaľ nebola, aj keď som mala možnosť ísť. Ale v tom termíne, ktorý som mala k dispozícii, to žiaľ nebolo možné. Tak som sa nedostala. Priznám sa však, že som citlivý človek a neviem, ako by som pobyt medzi trpiacimi deťmi zvládla. Aj pre lekárov je to na týchto miestach veľmi emotívne. Sú to veľmi ťažké situácie. Nikto z nás, ktorý to nevidel na vlastné oči si totiž nevie ani len predstaviť, čo tam tie deti zažívajú a v akých podmienkach žijú...
 
Teraz by ste sa rozhodli inak?
Vtedy sa to naozaj nedalo kvôli práci, ale teraz by som už určite išla. Veľmi som napríklad vždy obdivovala Audrey Hepburn, ktorá roky rokúce takýmto deťom v teréne pomáhala. Obdivujem ju za to, že to zvládla a nevzdala sa.