Mária Schumerová o Milke Vášáryovej: Dokázala byť láskavá aj prísna učiteľka

Sympatická Mária Schumerová pochádza z Michaloviec. Na VŠMU sa dostala do ročníka Emílie Vášaryovej, s ktorou ju spája jedna zaujímavá vec. Diváci si ju pamätajú ako nežnú Johanku z Dunaja, k vašim službám, kde im veľmi prirástla k srdcu. Ani po skončení v seriáli sa nenudí a aktivít ma toľko, že by na nich ostatní potrebovali minimálne 25-hodinový deň.

Máloktorý herec je rád, keď odchádza z úspešného projektu, akým Dunaj nepochybne je. Chýba mi Johanka. Spočiatku bola sivou myškou, ale v posledných sériách ju scenáristi krásne rozvinuli a zaujímalo by ma, ako by pokračovala ďalej, ak by sa to dalo. Myslím, že by mala ešte čo povedať. Okrem toho bol Dunaj jedinečný aj kostýmami, líčením a vôbec až takou kvalitnou filmovou tvorbou. Som veľmi rada, že som mohla byť jeho súčasťou.

V rôznych divadlách, najmä v SND, v DPOH, najnovšie aj v Divadle Janart u Jána Ďurovčíka. Ešte jeden projekt je plánovaný v neskorších mesiacoch ako zájazdová inscenácia. Repertoár je široký, mám aj tragédie aj komédie, a teda trošku som sa posmelila už aj v speve. Okrem toho som ,,pričuchla“ k dabingu. Sem – tam sa pošťastí rozhlasová hra, a dokončujem svoje doktorandské štúdium na VŠMU. Skrátka, mám to rozhodené na viacerých frontoch a práve táto diverzita ma baví a myslím, že aj profesijne dosť posúva.

Javisko ma ťahalo od detstva, no viac som odjakživa inklinovala k tancu. Byť tanečnicou je však ešte neistejšie povolanie ako byť herečkou. Herectvo ma začalo lákať počas štúdia na gymnáziu, kedy som už dlhé roky nielen tancovala, ale aj recitovala. Primárne som sa však pripravovala na medicínu, herectvo bolo skôr len v kategórii či ,,nevystrelí motyka“.

Bolo to jednoduché. Prijímačky na herectvo sú o pár mesiacov skôr ako na iné školy, a keďže ma prijali, tak som jednoducho skončila s myšlienkami na medicínu. A aby som sa vyhla rozhodovaniu a možno tlaku okolia, tak som sa už nezúčastnila prijímačiek na medicínu.

Samozrejme. Navyše som bola dievča z Michaloviec, bez akýchkoľvek relevantných skúseností na javisku. Niektorí spolužiaci boli z konzervatórií, iní zase boli prirodzenejšie priebojnejší. Ja som sa to chvíľu musela učiť. Každopádne, aj stres a tréma sú mojou súčasťou dodnes. Ale myslím, že je to normálne a dokonca niekedy aj prospešné. Človek nezaspí na vavrínoch a stále musí na sebe pracovať, možno trošku v niečom so sebou aj bojovať. Aspoň so mnou toto robí stres či strach – mám vtedy výzvu nad sebou vyhrať a nepoddať sa mu.

Myslím, že aj aj. Keď bolo treba na nás trošku zatlačiť, tak sme sedeli ako na ihlách a atmosféra vedela byť dosť hustá. Na druhej strane, veľa sa s nami rozprávala, hovorila nám o svojich skúsenostiach, niekedy trošku radila... Ja osobne som veľmi hrdá a vďačná, že som patrila do jej ročníka. Dokonca máme spoločný dátum narodenín, takže som si vždy vravela, že nejaké prepojenie tam musí byť! (úsmev)

Čo sa týka slovenských hercov, tak rada by som si zahrala s Milanom Ondríkom. No veľký sen, ktorý sa aj hanbím vysloviť, je zahrať si vo filme režírovanom Agniezskou Holland. A úplne nerealistický, ale krásny sen, je zahrať si aspoň pár sekúnd, hoci s jednou vetou, v talianskom filme alebo seriáli po boku Barbory Bobuľovej.

Na ďalšej strane sa dozviete, aký sen si splnila Mária Schumerová.