Minulosť nezabudnuteľnej Audrey Hepburn: Počas druhej svetovej vojny musela robiť TOTO!

Najnovšia epizóda sa zamerala na Audrey Hepburn, ktorá sa v 50. a 60. rokoch stala filmovou a módnou ikonou. Bola nominovaná na päť Oscarov a v roku 1953 získala cenu za najlepšiu herečku za svoju rolu vo filme Prázdniny v Ríme. Ako tínedžerka však počas druhej svetovej vojny zohrávala úplne inú úlohu – tajne vystupovala v baletných predstaveniach, aby získala peniaze pre holandský odboj proti nacistickej okupácii, píše portál BBC.

Hepburn sa narodila v Bruseli v roku 1929 holandskej barónke Elle van Heemstra a britsko-rakúskemu podnikateľovi Josephovi Hepburn-Rustonovi. V Londýne jej rodičov zaujal Oswald Mosley, vodca násilníckej antisemitskej Britskej únie fašistov (BUF). Van Heemstra napísala článok pre časopis BUF, v ktorom oslavovala to, čo považovala za slávu nacistického Nemecka. Hepburn-Ruston opustil rodinu, keď mala Hepburn šesť rokov. Neskôr bol zatknutý ako "spojenec zahraničných fašistov" a počas vojny strávil čas vo väzeniach vo Veľkej Británii.

„Aj ako malé dievča bola extrovertná, smiala sa, hrala, vystupovala. Môj starý otec ju volal 'monkey puzzle,'“ hovorí Luca Dotti, najmladší syn herečky, Robertovi Matzenovi, autorovi knihy Dutch Girl, ktorá zachytáva Hepburnin život počas druhej svetovej vojny. „Audreyina matka sa rozhodla, že Anglicko ako celok, a najmä Kent, nie sú pre Audrey vhodné, pretože sa zrazu objavila hrozba, že Nemci vtrhnú cez Francúzsko a začnú inváziu do Anglicka,“ vysvetľuje Matzen.

Tak ju odobrala z britskej internátnej školy. Presťahovali sa na rodinné sídlo v Holandsku, kde sa Audrey zapísala do tanečnej školy a používala holandsky znejúce meno Adriaantje van Heemstra (neskôr si zmenila priezvisko na Hepburn, keď začala hereckú kariéru). Jej matka stále obdivovala Adolfa Hitlera a verila, že nikdy neobsadí „jej“ krajinu.

„Presťahovanie sa do Holandska nebolo ako návrat domov. Nevedela po holandsky. Musela ísť do holandskej školy, kde nerozumela ani slovo, a medzi nové deti, ktoré si z nej robili posmešky,“ hovorí Dotti o skúsenostiach svojej matky v Holandsku. Hitler napadol a obsadil Holandsko v máji 1940. „Východný front bol ako pec, do ktorej ste nemohli pridávať zdroje dostatočne rýchlo. Nemci potrebovali jedlo pre vojakov, potrebovali oblečenie pre vojakov, a to všetko bolo brané z Holandska a ostatných okupovaných krajín,“ hovorí Matzen o situácii

Hepburnin strýko, gróf Otto van Limburg Stirum, zaujal principiálny postoj proti nacistom. V roku 1942 sa skupina odbojárov pokúsila odpáliť nemecký vlak pri Rotterdame. Hoci van Limburg Stirum nebol do akcie zapojený, bol zatknutý, pretože bol významnou protinacistickou osobnosťou. Nacistickí agenti ho spolu so štyrmi ďalšími odviezli do lesa, kde ich zastrelili a ich telá pochovali v neoznačených hroboch. Hepburn svojho strýka milovala ako náhradného otca a jeho vražda ju hlboko zasiahla. „Stalo sa to národným incidentom, ktorý podnietil odpor holandského ľudu,“ dodáva Matzen.

Hoci bola jej rodina privilegovaná, nacisti presmerovali jedlo a zdroje z Holandska, čo spôsobilo, že rodina Van Heemstra trpela hladom. Keď dovŕšila 15 rokov, bola donútená vstúpiť do nacistickej Kulturkammer (umeleckej únie) alebo prestať verejne vystupovať ako tanečnica. Rozhodla sa vzdať vystupovania „Prostredníctvom tanca mohla snívať, lietať, zabudnúť. Bol to spôsob, ako unikla realite,“ hovorí Dotti o matkinom nadšení pre tanec. Hepburn tancovala v úkrytoch so zatiahnutými žalúziami a len pri svetle sviečky, aby ju neodhalili. Počas jej vystúpenia hral klavír veľmi potichu – potlesk však nebol povolený. Na konci predstavenia sa zbierali peniaze pre odboj.

Na jar 1944 sa Hepburn dobrovoľne prihlásila ako asistentka lekára Hendrika Visser 't Hoofta, ktorý bol členom odboja. Hoci bola Hepburnina matka mnohými považovaná za spolupracovníčku nacistov, Visser 't Hooft naliehavo potreboval pomoc pri podpore tisícok ľudí, ktorí sa skrývali pred nacistami. Dôveroval jej natoľko, že ju zapojil do svojich aktivít.

17. septembra 1944 bola Hepburn v kostole, keď spev hymny prerušil zvuk motorov. Začala sa operácia Market Garden, plán Spojeneckých síl na obsadenie deviatich mostov cez rieku Rýn. Keď vybehla von a pozrela sa hore, videla tisíce spojeneckých vojakov, ako sa spúšťajú na padákoch. Bohužiaľ, v oblasti sa práve preskupovali dve ťažko obrnené nacistické divízie. Pred domom rodiny Van Heemstra prešli nacistické tanky. Hepburn a jej rodina sa ukryli v pivnici, kde zostali počas deväťdňovej bitky. Keď vyšli von, dozvedeli sa, že nacisti zvíťazili. Počula výkriky z budovy, kde nacisti vykonávali odplaty – mučili a zabíjali členov holandského odboja.

Keď spojeneckí letci, ktorí smerovali do Nemecka, museli núdzovo pristáť v Holandsku, Visser 't Hooft poslal Audrey do lesa stretnúť britského parašutistu. Niesla kódové slová a tajnú správu ukrytú v ponožke. Stretnutie sa podarilo, no pri odchode z lesa si všimla, že sa k nej blíži holandská polícia. Zohla sa, aby natrhala poľné kvety, a potom ich koketne podala policajtom. Tí boli očarení a nekládli jej ďalšie otázky. Po tomto incidente často prenášala správy pre odboj.

„Veľmi verila, že existuje boj medzi dobrom a zlom a že si musíte vybrať stranu,“ hovorí Dotti. „Nemci nebrali deti vážne. 'Uhni mi z cesty, decko.' Viete, ten typ správania. Holanďania boli však praktickí a pochopili, že deti, ktoré neboli podozrievané z ničoho, mohli byť tými, kto prenášal správy a vykonával tieto kľúčové úlohy pre odboj. A deti to milovali. “

Vo februári 1945 bolo hlásené, že v Holandsku zomiera od hladu 500 ľudí týždenne. Podobne ako mnohí iní, aj Audrey a jej rodina trpeli vážnym nedostatkom potravín. Audrey sa ťažko ochorela na anémiu, žltačku a edém. Keď sa pred ich domom opäť rozpútali prudké boje, rodina sa na tri týždne ukryla v pivnici. Nakoniec, 16. apríla 1945, nastalo ticho. Audrey zacítila vôňu tabaku, ktorý bol počas vojny v Holandsku nedostupný. Vyšla po schodoch z pivnice a otvorila dvere, kde uvidela päť kanadských vojakov fajčiacich cigarety a mieriacich na ňu guľometmi. Okamžite na nich začala hovoriť po anglicky. Jeden z nich zvolal: „Nielenže sme oslobodili mesto – oslobodili sme anglické dievča!“ Viac foto z jej života nájdete v galérii.