Najobľúbenejšia česká rozprávka: Veď to malo byť úplne inak!

Rozprávka Pyšná princezná uzrela svetlo sveta v roku 1952. Aby sa však vôbec mohol režisér Bořivoj Zeman pustiť do natáčania, scenár musel prejsť schválením komunistickej strany. Veľa vecí sa muselo zo scenára vyškrtnúť, mnoho sa zmenilo a režisér na konci videl natočený materiál v strižni asi 200-krát, aby bolo všetko v poriadku. Kritike sa ale aj tak nevyhol.

V schvaľovacej komisii bola aj spisovateľka Marie Pujmanová a tá takmer nepredýchala jednu zo scén. "Súdruhovia, taký naturalizmus nemá v socialistickom filme, navyše pre deti, čo robiť," rozčuľovala sa podľa slov režiséra. V scenári totiž stálo: "Kráľ Miroslav sa zastaví, pozoruje hviezdy a močí." Samozrejme, išlo o preklep a správne slovo bolo "mlčí".

Mnohí sa možno čudujú, prečo je táto rozprávka čierno-biela, hoci sa v tom čase už natáčalo aj farebne. Nuž, súdruhovia si mysleli, že rozprávkový príbeh si farebný film nezaslúži a bolo by to číre plytvanie. Vyškrtli aj všetky kúzla a ako jediný magický moment si tvorcovia uchránili spievajúcu rastlinu.

Aj zápletka s kráľom prezlečeným za záhradníka vznikla pri diskusii so schvaľovateľmi. Samotný kráľ ako predstaviteľ šľachty a feudalizmu nemal totiž právo byť vyobrazený ako kladná postava. A tak z neho urobili pracujúceho človeka, ktorý dokonca po vzore vtedajšieho Ruska navrhne drevárovi, že sa postaví priehrada, aby mal on aj mlynár dostatok vody na svoju prácu.

Napriek tomu, že scenár bol schválený a filmári sa snažili všetko urobiť tak, aby boli štátni predstavitelia spokojní, aj tak sa z rôznych strán pochvaly nedočkali. "Len čo tá rozprávka vtedy uzrela svetlo sveta, tak sa na ňu zniesla strašná kritika," zaspomínala si po rokoch pre Radiožurnál Alena Vránová.

Problematická bola dokonca lutna, pretože to nie je typický český nástroj. "Uvážil režisér, že zotrie národnosť rozprávky, keď použije lutnu, ktorá je románským nástrojom a že jej prednesom odnárodní aj český charakter piesne?" písal časopis Kino. Skladateľovi, ktorý mal na starosti hudbu k filmu, sa celkovo vyčítalo, že primálo čerpal z národných piesní.

Problémom bolo aj to, ako dievčatá na lúke hrabú seno. "Ako mohol režisér prejaviť takú technickú neznalosť jednej zo základných poľnohospodárskych prác?" pýtal sa kritik. Architekt sa dostal pod paľbu kritiky, pretože sa viac údajne inšpiroval zahraničím než rozprávkami Boženy Němcovej. "Autori neukázali silu ľudovej tvorivosti, neodokryli hlboké korene českej rozprávky a neprenikli k duši národa," zverejnil dobovú kritiku server iDnes.cz.

Pyšná princezná sa napriek kritike stala najnavštevovanejšou rozprávkou v českých kinách. A Alena Vránová bola podľa diváckej ankety najobľúbenejšou princeznou. Zaujímavé je, že do televízie sa film dostal až 13 rokov po svojom natočení. Rokmi už diváci scény poplatné vtedajšej dobe až tak nevnímajú a dnes si už bez neho ani nevieme predstaviť Vianoce.