Veronikin život bez ruky: Vždy som sa cítila plnohodnotne

V článku sa dozviete:

Veronika Rážová (43) nie je úplne neznáma. Kedysi sa objavila v speváckej súťaži Hlas Česko Slovenska, neskôr sa z nej stala moderátorka v rádiu. A napokon aj fotografka.

A to aj napriek tomu, že nemá jednu ruku! Presný dôvod, prečo prišla na svet bez končatiny, netuší. Od lekárov sa dozvedela len toľko, že ma vine nie je genetika. Pravdepodobne bol teda na vine nejaký vonkajší vplyv počas tehotenstva jej matky.

Nikdy to však nevnímala ako nejaký veľký hendikep. „Myslím si, že vďaka prístupu rodičov som sa prijímala odmalička taká, aká som. Neodlišovali ma a ja som sa tak cítila plnohodnotne a porovnateľne so svojimi vrstovníkmi,“ tvrdí sympatická brunetka.

Ako povedala Báječnej Žene, vždy robila to, čo chcela robiť a necítila sa nijako zvlášť obmedzovaná. „Najviac ma trápilo, že som už od osemnástich nemala vodičák. Odmalička som sa na šoférovanie tešila. Urobila som si ho až v dvadsiatich dvoch rokoch v Tábore,“ prezradila nám.

V Prahe totiž v tom čase nebola autoškola, ktorá by poskytovala automobil s automatickou prevodovkou a ovládaním smeroviek na volante. „V Tábore sa mi potom splnil sen a od toho času je šoférovanie mojou najväčšou vášňou,“ zverila sa žena, pre ktorú evidentne nič nie je nemožné a nepozná žiadne neprekonateľné prekážky.

Je prirodzené, že hendikepovaným ľuďom sa snaží spoločnosť pomáhať a neustále sa vyvíjajú nové a nové pomôcky, ktoré im môžu uľahčiť život. Veronika tiež už ako malé dieťa začala nosiť protézu, ktorá jej nahradila chýbajúcu ruku.

Nakoniec sa však rozhodla, že bude fungovať bez nej. „Vadila mi. Bolo mi v nej teplo, nebolo to nič pohodlné. Tak som ju asi ako dvadsaťjedenročná odložila a teraz mi je oveľa lepšie,“ tvrdí a so smiechom dodáva: „Môžem si obliecť, čo chcem a nepečiem sa.“

Nebojácna brunetka, ktorú asi naozaj nič nezastaví, je dnes už dvojnásobnou mamou. Materstvo pritom často naozaj nie je prechádzka ružovou záhradou a niektoré mamy tvrdia, že aj štyri ruky by im boli málo pri ich neposedných zlatíčkach.

Veronika priznáva, že otázku, ako to zvláda s jednou rukou, dostáva často aj od kamarátok. „A sama neviem. Možno to chce vnútorne sa nastaviť na to, že bábätko vám „bude pomáhať“. A ono naozaj vie pomáhať už od narodenia,“ hovorí moderátorka.

Ako nám prezradila, obaja jej chlapci boli už od bábätiek plní energie. Lenže ona je v podstate rovnaká, a tak im to spolu jednoducho klapalo. „Väčšinu času som ich mala v nosiči, takže som s nimi robila všetko – od varenie cez upratovanie až po prechádzky a nákupy. Skrátka vďaka noseniu sa stali mojou súčasťou, a tak som mala ruku na všetky aktivity vždy voľnú,“ vysvetlila svoj spôsob, ako dokázala všetko zvládnuť.

Starší syn Valerian bude mať čoskoro už šestnásť rokov, mladší Sebastian má šesť. Nijako zvlášť však fakt, že ich mama nemá jednu ruku, neriešia. „Oba vedia a vidia, že druhú ruku nepotrebujem, lebo dokážem všetko s jednou,“ povedala nám s úsmevom Veronika.

Starší syn jej dokonca kedysi rozprával, ako ju jeho spolužiaci obdivujú za to, čo všetko dokáže robiť aj bez jednej ruky. „Bolo to milé, aj keď si myslím, že keďže už som zvyknutá takto žiť od narodenia, obdiv si snáď ani nezaslúžim,“ poznamenala.

Ako sme už spomínali v úvode, Veroniku mali možnosť diváci vidieť v Hlase Česko Slovenska. A spevu sa úplne nevzdala. „Stále spievam, keď je príležitosť. S manželom Michalom sme sa spoznali na jeho karaoke párty, kde robí kompletnú produkciu, takže teraz už robievame karaoke spolu alebo niekedy spievame na večierkoch a oslavách,“ prezradila nám.

Profesijne sa ale venuje moderovaniu, ktoré ju lákalo už dlho. V roku 2001 úspešne prešla konkurzom plzenského rádia, kde mala nočnú reláciu. A po polroku presedlala na denné vysielanie v Prahe, kde pôsobila až do narodenia druhého syna.

Keď mal Sebastian pár mesiacov, začala moderovať program pre mamy na detskej internetovej stránke. „Veľmi ma to baví, ale rádio mi chýba, tak sa obzerám, či by niekde pre mňa nemali miesto,“ uviedla.

Ďalším hobby a zároveň aj prácou je pre Veroniku fotenie. Na jej instagramovej stránke nájdete zábery zo svadieb, tehotenské fotografie, interiéry, matky s deťmi, ale aj známe osobnosti, napríklad herca Jana Čenského.

„Absolvovala som veľa kurzov a školení, ale hlavne som si našla značku fotoaparátu, ktorý má tlačidlá najmä na pravej strane,“ prezradila nám tajomstvo fotenia s jednou rukou.

Z celého Veronikinho rozprávania srší, že je pozitívna osoba, ktorá sa nezľakne žiadnej výzvy a ide si za svojimi snami. Málokto však žije život zaliaty iba slnkom, a tak sme zisťovali, či aj ona prežila chvíle, keď sama seba ľutovala alebo sa zamýšľala nad tým, prečo práve ona musí žiť bez ruky.

„Našťastie sa to nestalo. Ale určite za to vďačím rodičom, že ma vychovali tak, že sa mám rada,“ vyhlásila.

Veronika sa narodila, keď mal Vladimír Ráž 57 rokov. „Bol síce starší ako otcovia mojich vrstovníkov, ale odovzdal mi veľa skúseností, čo si veľmi vážim a odovzdávam ich zase svojim synom,“ povedala nám s tým, že otec bol pre ňu veľkým vzorom, inšpiráciou a studnicou vedomostí.

Len tri dni pred smrťou jej odovzdal list, ktorý jej napísal pri príležitosti maturitnej skúšky. Stálo v ňom: „Aké ti život bude ukladať skúšky, neviem. U každého je to inak. Ale žiadna ťa nesmie zaskočiť. Nič nesmie zaskočiť tvoje srdce ani tvoju myseľ.“

Za tú najťažšiu skúšku považuje Veronika práve to, že jej otec odišiel na večnosť. „Ocko umrel a ja som potom list čítala snáď tisíckrát. Dodával mi silu a motiváciu vstať a pokračovať v živote, ktorý mi bude prinášať radosť. Bol to taký drsný odrazový mostík, z ktorého som sa dostala až tak, kde teraz som. Nad vecou a vďačná za všetko pekné, čo mi život prináša,“ skonštatovala na záver.