Pavel Kříž: Mám oči len pre manželku. Komu do nich hľadel pre rokmi? (ROZHOVOR)

Herec Pavel Kříž má za sebou desiatky filmových postáv, ale chronicky sa zapísal do povedomia najmä vďaka sérii o Básnikoch. Dnes už síce nie je mladým medikom Štepánom Šafránekom, ale na jeho herecké umenie sa nezabúda. My sme sa ho spýtali, čím žije dnes: „Mám pracovné obdobie, v Brne natáčam pre Českú televíziu seriál pre deti, ktorý sa volá Tajomný pán N...“ 

Spolupracujete však aj so slovenskými produkciami. Na čom konkrétne?
Neviem, či je to až taká novinka, keďže to trvá s krátkymi prestávkami už dva roky, ale so súkromnou televíziou sme pracovali na seriáli Lovec. Je to skvelý mysteriózny seriál. Každý príbeh je jedna vražda, ktorá sa odohráva úplne niekde inde, teda napríklad v Prahe, v Banskej Štiavnici alebo hlboko v horách, aby sme sa v ďalších dieloch preniesli do Bratislavy či na Južnú Moravu... Takže záber máme široký. Je to príbeh, ktorý je s mysterióznou nadstavbou, tak sme sa pri jeho tvorbe nenudili a verím, že sa nenudia ani diváci. Je totiž o vrahoch, ktorí sú posadnutí démonmi. 

Veríte v démonov či nadprirodzeno aj v reálnom živote?
Každý verí v niečo iné a je treba vedieť, čo je už pre človeka nadprirodzené, lebo každý je iný a posudzuje to inak. Pre jedného je nadprirodzené niečo len preto, že tomu nerozumie, ale pre iného to môže byť úplne prirodzená súčasť života. Ja verím tomu, že medzi nebom a zemou je niečo, čomu nerozumieme, alebo to proste nevnímame. Sme totiž obmedzení len na kratučký výsek, ktorý vedia vnímať naše zmysly. Tie sú však obmedzené a čo je za tým, čo už nevedia zachytiť, môže byť to nadprirodzené.
 
Nadprirodzenými sa teda môže javiť veľa vecí a javov...
Áno, ak to beriete z tohto pohľadu, môže to tak vyznieť. Ľudské zmysly napríklad nevnímajú röntgenové lúče alebo lúče X. Nevnímate ani rádiové vlny, aj tie musia odmerať prístroje. Ale toto nadprirodzenom samozrejme nie je. Ale môže byť v našom okolí oveľa viac energií, ktoré nedokážeme svojimi zmyslami zaregistrovať, ale existujú. Ja však neviem povedať, či sú to duchovia alebo démoni. Na to sa spýtajte vedcov.   

Veríte na démonov?
To je ťažká otázka. Ja som ich na vlastnej koži nezažil. Príbehy, o ktorých som rozprával, sú o tom, že niekto vraždil. A kto je schopný komukoľvek ublížiť, má v sebe nejaké zlo. Normálne zmýšľajúci ľudia predsa bežne nevraždia. A potom je už len na každom, ako si interpretuje zlo, ktoré z nich vyžaruje. Je to démon alebo len nešťastná zhoda náhod a myšlienok? Rozhodne to je niečo, čo nie je normálne. 

Harmonizujete si nejako svoju domácnosť aby ste odpudili napríklad negatívnu energiu?
Toto nerobím. Neverím tomu, radšej harmonizujem sám seba a snažím sa byť pozitívne naladený a mať dobrú náladu. To však samozrejme nie je vždy možné.
 
Ako sa harmonizujete?
Najmä v prírode. Milujem byť medzi stromami a milujem aj dlhé prechádzky lesom. Vyčistím si počas nich hlavu a prídem na iné myšlienky.  

Vráťme sa k vášmu hereckému umeniu, konkrétne k sérii o Básnikoch. Ženy a mladé dievčatá boli zaľúbené do vašich modrých očí. Predpokladám, že fanúšičiek, ktoré by rady do nich hľadeli aj dnes, máte neúrekom...
Máte pravdu, kedysi to tak naozaj bolo. Ale to som bol ešte mladý. Ale ako to je teraz, vám naozaj neviem povedať. Som šťastne ženatý a oči mám len pre svoju manželku. Cudzím ženám sa do očí nepozerám, tak ony nemajú možnosť pozrieť sa do mojich.  

Ponuky na hľadenie do očí teda v minulosti boli?
Toto si nechám pre seba. Poviem vám len toľko, že dnes nechodím na miesta, kde by som mohol dostávať ponuky na hľadenie si do očí. Skôr si myslím, že mladšia generácia hercov a iných umelcov má priestor na využívanie podobných ponúk. Ale či to robia, to ja naozaj neviem.
 
A keď sa prenesieme ďaleko do minulosti... Ani medik Štepán nemal ponuky?
Samozrejme že mal...  Ale to si nechajte pre seba. (smiech)