Porubjaková po obrovských tajnostiach: Rodičia nám odpustili

Keď ste sa rozhodovali o opatrovateľke, čo prispelo k tomu, že ste si povedali, že naozaj takúto osobu potrebujete do svojho života?

Kamarátky, keď boli tehotné, hovorili mi, že dobre si nauč svokrovcov a rodičov alebo proste blízkych, lebo to je vždy najväčšia pomoc. Ale mne tak spadla z nebies tá Elenka, posunuli mi ju kamaráti a ona je teraz už súčasť rodiny. Ja som vedela, že mi to pomôže v tom, aby som nemusela byť od niekoho závislá. A naozaj sa nemusím za to hanbiť, že mám nejakú opatrovateľku, všade vo svete to normálne existuje. Niekedy sa toho ženy boja, ale veľké šťastie som mala na ňu, lebo ona je naozaj vzácny človek po tej ľudskej stránke. A som šťastná, že je našou súčasťou, že jej môžem úplne dôverovať, lebo nechať niekoho s deťmi nie je len tak. Takže hlavne ona a jej povaha za to môžu, že som sa na to dala.

Niektoré ženy, keď si zvolia túto cestu, tak možno aj rozmýšľajú, či sú dobrými mamami. Mali ste aj takéto myšlienky?

Nemala, ale to vďaka nej. Lebo nikdy som nepociťovala, že by som bola málo doma. Myslím si, že každá mama sa snaží najviac, ako sa dá. My sme s tými deťmi stále, sú s nami od brucha a ja aj keď nie som s nimi, tak myšlienkami som iba s nimi. Za deväť rokov som bola najviac dve noci preč, nikdy som nebola nikde dlhšie ako štyri dni, takže nemala som nikdy výčitky, mne to prišlo vždy tak správne nastavené.

Aké máte najobľúbenejšie aktivity s vašimi deťmi?

Najradšej asi s nimi ležím a rozprávam sa iba o tom, čo zažili. A také bežné veci. To je fakt asi pre mňa najviac, keď sa držíme, keď cítim, že tam sme spolu pri sebe a že sa máme. A že si môžeme povedať, že sa ľúbime.

Vaše staršie deti sa mihli aj v seriáli. Prejavujú sa u nich herecké gény alebo túžba po tomto povolaní?

Vzrušuje ich to určite trošku. Ale to je ešte strašne skoro, ešte nevieme, čo z nich bude.