Porubjaková po obrovských tajnostiach: Rodičia nám odpustili

Vždy ste túžili po takej väčšej rodine, alebo to bolo skôr prekvapenie?

Bolo to príjemné prekvapenie. Po prvej dcére som si hovorila, že fúha, to je také náročné mať tie deti. Vždy som si myslela, že to bude jednoduchšie. (smiech) Neplánovala som tri, ale život mi to tak priniesol a som za to neskutočne vďačná. A nikdy by som nemenila. Keby som bola mladšia, tak možno ešte rodím.

S partnerom ste boli dosť dlho, keď ste sa konečne rozhodli pre svadbu. Predtým ste dokonca hovorili, že to pre vás nie je také dôležité. Čo sa zmenilo?

Tak bolo to na ňom, on ma musel požiadať ruku. (smiech) Teraz sa volám Zuzana Bartoš Porubjaková a hrozne hrdo nosím to meno, lebo mám pocit, že som súčasťou rodiny a že sme taká veľká rodina. Je to len papier, samozrejme, nezaručuje to ani kvalitný vzťah, ani šťastie, ale som za to vďačná, že sme svoji a že to rozhodnutie padlo. Lebo to je o rozhodnutí. Pre mňa je to nejaké gesto a nejaký symbol toho rozhodnutia a som šťastná, že sme to rozhodnutie spravili. Ale naozaj to nezaručuje nič. Ani ma to nerobí istejšou, ani nič podobné, ale mám pocit takej rodiny.

A môžete prezradiť, ako vás Juraj požiadal ruku?

V New Yorku, u Tiffanyho kúpil prsteň. Hrali sme tam vtedy predstavenie z divadla, boli sme tam spolu na výlete aj s najmladšou dcérkou. Boli sme na jednom námestí ešte s dvomi kamarátkami, zobrala som takú malú myšku, čo sa s ňou dcérka hrala a on dal na tú myšku ten prsteň a požiadal ma o ruku. Bolo to fakt romantické. Také najromantickejšie asi, čo sme mali v divadle.

Zo záberov, čo sa objavili z vašej svadby, to vyzeralo, že bola taká komorná.

My sme mali iba svedkov. Nikomu sme to nepovedali. Lebo my nie sme tie typy, čo majú veľmi radi pozornosť. Takže boli sme radi, že vôbec my to zvládneme. My sme sa vlastne rozhodli tak zo dňa na deň, že poďme do toho a nikomu sme to nepovedali. Mali sme tam dve deti a svedkov. Ani rodičia o tom nevedeli.

A ako to potom prebiehalo, keď ste im to oznámili?

Odpustili nám, lebo boli šťastní, že sme sa konečne zobrali. (smiech) Takže si povedali, že to nevadí.