Princezná z mlyna: Prekliate nakrúcanie, tú drzosť nepochopíte!

Rozprávka sa nakrúcala v roku 1993 pod režisérskym vedením Zdeňka Trošky. Príbeh o Jindřichovi, ktorý sníva, že sa ožení s princeznou, sa do kín dostal 1. júna 1994. K televíznym divákom sa však dostal presne 24. decembra 1994. Česká televízia sa totiž rozhodla práve tento film odvysielať v tom roku ako svoju hlavnú štedrovečernú rozprávku. Odvtedy sa jednoducho spája s vianočným časom.

Druhý diel pôvodne vôbec nebol v pláne. Rozhodlo sa o ňom až na základe veľkého úspechu. Princezná z mlyna je v podstate prvou tradičnou českou rozprávkou, ktorá má aj pokračovanie. Režisér sa rozhodol pokračovať už v roku 1996, chýbal mu však producent. A tak sa druhý diel dostal do kín až v roku 2000 a k televíznym divákom v roku 2001 – opäť na Štedrý deň.

Hlavné postavy si zahrali Andrea Černá, ktorá mala len 16 rokov, a Radek Valenta, ktorého obsadili ako 17-ročného. Mladá herečka musela pri nakrúcaní nosiť parochňu. Mala totiž hnedé rovné vlasy a Zdeněk si svoju „princeznú“ predstavoval s blond zvlnenou hrivou.

Ešte väčší nekomfort si zažil herec Jakub Zindulka, ktorý stvárnil vodníka. Bol totiž natretý na zeleno a čoho sa dotkol, to zostalo zafarbené. Musel byť teda pred kamerami aj mimo nich mimoriadne opatrný. Ak vám je jeho priezvisko známe – ide o syna Stanislava Zindulku, ktorý síce hrával menšie roly, ale na svojom konte má viac ako stovku televíznych filmov.

V rozprávke si čerta zahrala Yvetta Blanarovičová, ktorá bola údajne na túto úlohu okamžitou voľbou režiséra. Znamenalo to však pre ňu, že na pľac musela chodiť oveľa skôr. Každý natáčací deň pre ňu znamenal dve a pol hodiny v maskérskom kresle.

Podobne to mala aj Lucie Bílá, ktorá stvárnila čarodejnicu a bola naozaj na nespoznanie. Ako kedysi prezradila pre Aha!, líčili ju asi tri hodiny. „Maskéri sa na mne vybláznili. Bola zábava pozorovať sa v zrkadle. Milovala som tie premeny,“ uviedla s tým, že po úlohách princezien nikdy netúžila.

V pokračovaní obľúbenej rozprávky sa však už Bílá neobjavila. Nahradila ju Monika Absolonová. Úlohu známa speváčka odmietla z časových dôvodov a bolo jej to ľúto. „Zišlo sa vtedy toľko vecí, ktoré sa nedali odložiť. Že sa mi nepodarilo nájsť si čas. Zdeněk bol rovnako smutný ako ja. Ale napadla mi jedna z mojich šikovných kolegýň Mnika Absolonová a tak si ju zahrala namiesto mňa a myslím, že veľmi dobre,“ skonštatovala Lucie.

Práce na rozprávke sa predĺžili približne o dva mesiace. „Bolo to naozaj prekliate nakrúcanie, pretože v ten rok bolo to najdaždivejšie leto od stvorenia sveta,“ vyhlásil Troška pre televíziu Prima. „Asistent kamery takým sklíčkom pozoroval pohyb mrakov a slnka a hovoril, kedy sa máme pripraviť. Bolo to bojové cvičenie,“ dodal.

Mnoho scén, ktoré sa mali pôvodne odohrávať vonku, musel štáb presunúť do interiéru. Slnečné lúče, ktoré mali dnu prenikať, nahradili silné reflektory prikryté igelitmi pri každom okne. Neskôr zvukári pridali aj štebot vtáčikov a kvokanie sliepok, akoby bol normálny letný deň. Scéna, keď sa Eliška a Jiří vybrali na huby, sa pochopiteľne dnu točiť nemohla – trvalo im štyri dni, kým ju natočili celú.

Mlyn, ktorý patrí Eliškinmu otcovi, nebola skutočná stavba. Filmári ho vyrobili z polystyrénu a kartónu. Podaril sa im však husársky kúsok – odviedli takú dobrú robotu, že zmiatli aj miestnych obyvateľov. „Jeden pán sa pri ňom zastavil a čudoval sa, že sem chodí už 40 rokov na huby a nikdy si ho nevšimol,“ zaspomínala si Andrea Černá. Kulisy sa však medzi nakrúcaním prvého a druhého dielu zničili a tak bolo potrebné postaviť mlyn nanovo.

Počas nakrúcania niekto vraj odcudzil kozu a ovcu. Udiala sa však aj oveľa väčšia krádež. Zmizlo totiž mlynské koleso! Bezradnému štábu pomohol miestny obyvateľ, ktorý celú „akciu“ videl. Po filmovú kulisu si prišlo päť mužov s nákladným vozidlom a on si našťastie zapísal značku.

Ešte väčší šok než zo samotnej krádeže však prišiel pri konfrontácii so zlodejom. „On sa cítil dotknuto. Povedal nám: tak ja vám teda to koleso na nakrúcanie požičiam,“ zaspomínal si Troška na drzé vyjednávanie. Po rokoch sa však už nad týmto incidentom iba pousmeje.