Rakovská vyšla z komfortnej zóny: Do tohto by dobrovoľne nešla!

Vždy ste chceli byť herečkou?

Myslím, že keď som bola naozaj malá, chcela som byť opernou speváčkou.

Ste v súkromí extrovert, čo chce byť v centre pozornosti, resp. ukázať, čo vie?

To neviem, museli by to zhodnotiť moji blízki.

Ukázali ste, že vám ide aj tanec, čo vás na tom najviac bavilo?

Že som sama sebou, že to prináša okamžitú radosť, krásu a fyzická námaha pri ňom nie je námahou, ale potešením, najmä keď tancujete s ľuďmi, ktorých máte radi. A že môžete vyrozprávať príbehy. A keď tancujete pred divákmi, najkrajšie je, že to všetko môžete spolu zdieľať a je to zážitok na celý život.

Aký máte najkrajší zážitok z tanečného parketu?

Celý Letʼs Dance bol pre mňa obrovský zážitok. Otvorilo mi to celkom nový svet. Takže krásnych momentov bolo veľa, ale Letʼs Dance turné vnímam ako totálny bonus, pretože tancovať pre tisícky ľudí po celom Slovensku je naozaj zakaždým neuveriteľný pocit.

Účinkujete aj v improvizačnej šou, mali ste predtým už nejaké takéto skúsenosti?

Naozajstná improvizácia je samostatná disciplína, ktorá si vyžaduje skúsenosť a cvik. V tomto ticho závidím svojmu manželovi. Takéto skúsenosti, žiaľ, nemám. Ale cez Možné je všetko som sa k nej cez niektoré hry konečne dostala a musím povedať, že ma to veľmi baví.

Čo sa vám zdalo zatiaľ také najbizarnejšie alebo najvtipnejšie, čo ste tam pri nakrúcaní zažili?

Bizarné bolo naozaj všetko. Ja túto reláciu vnímam ako veľké ihrisko pre dospelákov, kde si „organizátori“ dali naozaj záležať, aby sme vyšli z komfortnej zóny. Do čoho by som dobrovoľne nešla, ale musela som, bola jazda na točiacom sa býkovi. Nuž, možné je naozaj všetko.

Ako to vlastne teraz všetko stíhate, keď ste naraz herečka, tanečnica aj matka?

Je to komplikovaná logistika, ale moja práca je nárazová a dá sa to skĺbiť a vyjsť si v ústrety.. Deti chodia do škôlky, takže si viem prácu odrobiť doobeda.

Čo pre vás znamená úloha matky?

To najpodstatnejšie na celý život.

Niečo vás aj prekvapilo či zaskočilo na materstve alebo ste boli pripravená na všetko?

Nie, nevedela som nič, takže ma prekvapilo všetko.

Medzi deťmi máte len rok a pol, to muselo byť dosť náročné...

Bolo to náročné, ale našťastie teraz je to naozaj super.

Máte doma Agnes a Ondreja. Ako ste vyberali mená pre deti? 

Intuitívne nám napadali rovnaké mená.

Raz ste povedali, že svadba bola pre vás tým najšialenejším dňom. Prezradíte prečo?

Boli tam všetci naši blízki a bola to dvojdňová oslava. Odkedy mám deti, najšialenejším dňom by som už svadbu nenazvala. (smiech)

Muža máte o 17 rokov staršieho, zažili ste nejaké predsudky okolia?

Nie.

Vy ste niekedy ten rozdiel pocítili?

Keby som ho cítila, asi by sme nemali dve deti a krásne manželstvo.

Čo si na svojom manželovi najviac ceníte?

Jeho krásnu povahu, humor a hodnoty, ktoré sa nemenia.