Táto herečka dabuje Carmen Geiss. Prečo dostala na narodeniny traktor?

Vy nie ste vyštudovaná herečka, prezraďte, čomu ste sa venovali, čo ste študovali?

Ja som študovala na gymnáziu, potom som otehotnela a teda už som nešla na prijímačky na vysokú školu. Ale stále som pracovala v rozhlase, kde som vlastne vyrástla od 8 rokov. Pokračovala som v Bielikovcoch, robili sa rozhlasové hry pre mládež, pre dospelých, rozprávky, takže stále som bola v tom kolotoči. Potom som nastúpila do rozhlasového hereckého súboru a odtiaľ som začala robiť dabingy a tomu sa venujem doteraz, čo ma neskutočne baví. A potom som sa dostala k točeniu.

V tom detstve, aká bola vaša cesta do rozhlasu?

Vtedy na školy chodili také pozvánky a učitelia vyberali. Tak ma ako 7 – 8-ročnú poslali na konkurz, kde sme rozprávali na mikrofón. Ale ja som vtedy nepoznala rozhlas, ako to tam funguje a réžia bola oddelená takým hrubým sklom, aby to bolo zvukotesné. Ja som myslela, že ma oni nepočujú, tak som strašne kričala. (smiech) Samozrejme ma usmernili a začala som pôsobiť v detskej rozhlasovej dramatickej družine, čo bola úžasná škola. Mali sme tam úžasných ľudí, ktorí nás viedli a veľa nás naučili.

Na čo z toho obdobia si tak spomínate?

Učili sme sa intonovať, rozprávať a učili nás vlastne vciťovať sa do postáv, ktoré nám zadávali. Začínali sme s takými vysielaniami pre školy, čo bolo, myslím, štyrikrát do týždňa. Takže ja som v rozhlase trávila štyri dni do týždňa. Skoro ako v práci, ale pre nás to bola zábava. A v lete sme chodili na sústredenia, čo bolo úžasné. To sú najkrajšie moje spomienky na sústredenia z rozhlasu. A ešte teda na prázdniny u starej mamy.

Potom k tomu dabingu ste sa v koľkých rokoch vlastne dostali?

No, to už som, veru, mala 36 rokov.

A spomínate si na ten prvý film alebo seriál, čo ste dabovali?

Na prvý si nespomínam, ale spomínam si na to, ako som začínala. Mala som hrozný stres a chcela som vždy nastúpiť presne. Tak som sa nadýchala, ale vždy som začínala na rovnakej úrovni, čo v podstate v dialógu nesedelo, bolo to ako čítané. Tak musím povedať, že som si to aj pozerala doma, aby som vedela, čo je zlé. Aby som sa naučila uvoľniť pri tom, aby to vychádzalo nejako prirodzene v tých dialógoch. A odpozorovala som čosi aj od mojich kolegov, ktorí boli už teda v harcovníci.

Ako sa vám dabovala Carmen Geis?

Tak Carmen, to už mi tak prešlo do špiku, že v podstate som sa len pozrela a už som vedela, čo ona asi bude robiť. Ale vždy prekvapila, samozrejme.

A ten jej typický pokrik: Róóóbert, to ste kopírovali presne od originálu?

Áno. Trošku ináč možno, nechcela som to úplne skopírovať, ale v podstate v tom duchu sa to nieslo.

Herci vždy hovoria, že je trošku rozdiel to herectvo na divadelných doskách, pred kamerou a v dabingu. Ako sa vám prechádzalo pred tie kamery?

So stresom, lebo v rozhlase som bola za mikrofónom, kde ma nikto nevidí. Tam je človek oslobodený, hrá si vlastne to, čo on cíti, ako pojme tú postavu. V dabingu musím vnímať tú postavu, ale netreba to zbytočne prehrávať, lebo tá postava to zahrá. Aby to nakoniec nebolo prepálené, aby to bolo aj citlivé. Človek sa musí prispôsobovať aj tomu hraniu herca, ale musí tam dať aj zo seba. No a pred kamerami… Ešte stále to neviem, aj v mojom veku sa učím. Snažím sa.

Teraz hráte v Ranči - keď ste sa dozvedeli, že budete v takomto prostredí točiť, potešilo vás to?

Áno. Ja som bola práveže rada, že sa to točí vonku. Aj s tými zvieratami, lebo s koňmi som nemala skúsenosti. Moji starí rodičia mali zvieratá, mali kravy, mali prasiatka, sliepky a husi a tak ďalej. Chodila som k nim na prázdniny, aj som chodila husi pásť voľakedy. Teraz mám tú chalupu vlastne po nich v Kozárovciach. A keď potrebujem vypadnúť, tak ťahám rýchlo na chalupu a som tam sama. Je to čistič hlavy, je tam energia asi taká, ktorá zostala ešte po mojich starých rodičoch. A je tam taký pokoj.

Čo sa vám najviac páči na tom vidieckom spôsobe života?

Mne sa páči, že to je starý sedliacky dom, takže keď otvorím dvere, ja som hneď vonku. A potom sú tam samozrejme aj susedia, s ktorými si posedíme. A môžem si niečo dopestovať. Aj keď veľa toho nepestujem, lebo mám aj mamu, ktorá už bude mať 90 rokov, takže nemôžem tam na dlho ísť, len raz za čas. Väčšinou tam kosím, lebo máme veľký pozemok, ale dostala som traktor k narodeninám, takže už to robím na traktore.

V Ranči hráte takú trochu utláčanú nevestu. Je vám v niečom aj sympatická ta postava?

Áno, hrám manželku Mirovi Nogovi a tá postava je najprv v takom nejakom područí jeho mamy. Ale ona sa potom oslobodzuje a je mi sympatické, že sa nakoniec vzoprie. Že nájde tú vnútornú silu na to, aby sa postavila aj na správnu stranu.

Ste vy osobne taká, že si dokážete povedať svoje, alebo skôr beriete ohľad na každého a všetko okolo?

Neviem, to by ma museli zhodnotiť asi druhí ľudia. Ale snažím sa vyhovieť ľuďom, pokiaľ teda je to v mojich silách. Niekedy to prepálim a potom som nervózna. Ale nevnucujem svoje názory. Aj mojim dcéram som nechávala vždy voľnosť v názoroch, lebo si myslím, že to je zdravé. Samozrejme, že usmerňuje ich človek svojím životom alebo svojimi názormi, ale oni si musia vytvoriť svoje.

Dcéry sú už dospelé, však?
Staršia má 43 a druhá 37 rokov. Mám aj dvoch vnukov. Jedenásťročného a osemročného. To sú moje lásky. To je to svetlo, ktoré človeka tak nejako ženie a teší sa na to na každý deň. Ja pri mojich vnukoch vypínam, to je úžasný reset hlavy. Lebo oni ma tak zavalia otázkami rôznymi... Oni sú strašne zvedaví obidvaja, takže nenechajú ma, aby som oddychovala, akurát keď si zoberú mobil, na čo som teda alergická. Ale väčšinu času sú vonku, že sa hrajú, športujú, takže tomu sa tešíme.

Ste taká tá stará mama, čo rozmaznáva, alebo viete byť aj prísna?

Ja som aj prísna stará mama. Chodím s tým starším na tréningy na hokej a keď vidím, že to lajdačí, tak dokážem byť veľmi prísna. Taká som bola v podstate aj k dcéram, že keď chcú niečo robiť, nech to robia naplno. A keď ich to nebaví, treba od toho odísť.

Ako to máte teraz v súkromí?

Som rozvedená a mám partnera.

Aj sa chystá druhá svadba?

Nie, určite nie. Myslím, že s týmto sme my vysporiadaní. Každý prišiel z nejakej rodiny a nesie si nejaké záväzky, takže žijeme spolu a tak nám to vyhovuje.