Vyšla nová hviezda? Milan Ondrík má po boku túto krásnu herečku...

Zahrali ste si po boku Milana Ondríka v kinofilme Ema a smrtihlav. Ako sa vám s ním spolupracovalo?
Veľmi dobre. Milan je veľmi citlivý a super herecký partner, ktorému sa dá pozerať do očí. Tak spolupráca s ním bola naozaj veľmi dobrá. Nehádali sme sa, rozumeli sme si. Je to veľký profesionál...

V súčasnosti žijete v Budapešti. Čo vás tam priviedlo?
Zakotvila som tam najmä vďaka štúdiu na univerzite. Najskôr som študovala na gymnáziu v Komárne a plánovala som študovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Tam ma však nevzali, tak som to vyskúšala za hranicami. Odišla som do Budapešti, a tam som vyštudovala herectvo. Neskôr som dostala prácu v budapeštianskom v Divadle Józsefa Katonu, zaľúbila som sa a porodila som dvojčatá. Tak som aj s manželom a deťmi zakotvila za hranicami.
 
Popri malých deťoch však aj pracujete...
Tie už budú majú dva roky, takže o pár mesiacov nastupujem opäť do práce v divadle. Vo februári začínam, tak som zvedavá, ako budem prácu aj rodinu zvládať, ale každopádne sa na to teším....

Váš život je so Slovenskom úzko spätý. Chystáte návrat domov?
Hoci žijem v Budapešti, narodila som sa na Slovensku a moja rodina tu žije dodnes. V roku 2017 som dostala Európsku filmovú cenu za najlepšiu herečku. Mohla som sa vrátiť na Slovensko, lebo sa slovenskí aj českí filmári dozvedeli, že existujem. Lebo tým, že som neštudovala na Slovensku, ale za hranicami, mnohí o mne nevedeli. Tak verím, že sa karta obráti a uvidíte ma častejšie aj v domácej produkcii. Každopádne, tým, že som si mohla zahrať úlohu vdovy vo filme po boku Milana Ondríka, mi pomohlo zviditeľniť sa aj tu.  

Takže vás možno v budúcnosti uvidíme aj vo viacerých slovenských produkciách?
Ja verím, že to tak bude. V rámci českej a slovenskej produkcie som už účinkovala vo viacerých filmoch. Takže dúfam, že v budúcnosti si na Slovensku ešte zahrám.

Vy však nie ste len herečka, ale aj mama dvojčiat. Máte čas na relax?
Pri dvojčatách sa doma naozaj nezastavím. Je toho naozaj veľa, ale takémuto životnému štýlu sa dá prispôsobiť. Okrem toho moje dievčatká nadovšetko ľúbim a nesťažujem sa, lebo rodičovstvo si užívam naozaj naplno... 

Ako si spomínate na svoje detstvo na Slovensku?
Hoci som maďarskej národnosti, mojou najlepšou kamarátkou bola Slovenka. Žili sme na dedine, chodila som do slovenskej škôlky, aj keď moja rodina má maďarský pôvod. Hoci som niekedy pociťovala šikanu a nebolo to ani náhodou príjemné, mala som to tu rada. Až neskôr som prišla na to, že sme to nemali ani zamak ľahké.

Išli sme napríklad do mesta (bývali sme neďaleko Nitry), a mama mi povedala, aby som nehovorila nahlas po maďarsky. Nechápala som, prečo. Nebolo to normálne, musela som to spracovať... Stalo sa mi, že ma staršia pani v autobuse upozornila, aby som nehovorila po maďarsky. Dnes je to už našťastie iné a ľudia na vás nebudú škaredo zazerať. Proste, doba sa zmenila a ja verím, že k lepšiemu. Tak aj možnosť pracovať na Slovensku a so Slovákmi si veľmi vážim.