Vzťah najprv tajili. Boublík a Olasová prežili ťažké roky

Herec Přemysl Boublík (42) nám v uplynulých dňoch porozprával čo-to o svojom živote a práci. Dnes vám prinášame druhú časť rozhovoru, kde sa dozviete viac o jeho živote s hereckou kolegyňou Karin Olasovou (48), s ktorou má syna Olivera.

Zmenilo vás v niečom aj otcovstvo?

Rozhodne som sa stal zodpovednejším človekom.

Aký sa snažíte byť otec? Čo je pre vás v tejto životnej úlohe najdôležitejšie a čo by ste chceli odovzdať aj svojmu synovi?

Každý človek si v sebe nesie veľký kus histórie vlastnej rodiny a jeho správanie je ovplyvnené aj tým krásnym, aj tým zlým, čím si v minulosti prešiel. Otcovstvo môže byť o naprávaní krívd. Povedal som si, že sa ich nechcem dopúšťať na vlastnom synovi. Nie vždy sa mi to darí. Častokrát sa pristihnem, že reagujem tak, ako moji rodičia, keď som ja bol dieťaťom, chlapcom a neskôr "dospelákom" a pociťoval od nich voči sebe nespravodlivosť. Niekedy je to len tón v hlase, niekedy gesto, a niekedy celé vety, ktoré môžu ublížiť. Dôležité je si to uvedomiť a ospravedlniť sa, odpustiť sebe aj druhým. Priznať si, že som zlyhal, aj keď som konal s najlepším úmyslom. Krásne je však inšpirovať vlastným príkladom. Preto je pre mňa najdôležitejšie, aby sa Oliverko raz dokázal sám postaviť na vlastné nohy, žil láskavý, spravodlivý a zodpovedný život bez výčitiek svedomia.

Oliverko má už 12 rokov. Prejavuje tiež umelecké sklony alebo sa orientuje iným smerom?

Z môjho pohľadu umelecké sklony má. Prejavuje sa to najmä, keď si sadne denne ku klavíru a niekoľko desiatok minút improvizuje. Mňa osobne to fascinuje, pretože tie vymyslené skladby majú atmosféru a príbeh. Odmieta hrať predpísané a známe skladby. Argumentuje tým, že to už niekto vymyslel a zahral. On má rád nové melódie. Uvidíme, kam to dospeje. Ak bude pokračovať v štúdiu hudobnej teórie, môže si tie svoje skladby raz zapísať do nôt. Ďalej sa venuje dabingu, v ktorom zrejme vyniká, keďže ho má dosť a účinkuje v muzikáloch v Divadle Nová scéna. Avšak, do akých profesných vôd ho osud zaveje, netuší nik. Čaká ho ešte dlhá študijná cesta.

S partnerkou Karin Olasovou ste spolu už tuším 14 rokov. Svadba sa neplánuje?

(povzdych) Už 14 rokov. Sme spolu, myslím! Tak dlho neplánujem nič. (smiech) Ach jaj. Ten čas uteká ako voda v rieke. Ako sa hovorí: zvykli sme si veľmi na seba. Tolerujeme sa a rešpektujeme. Za tie roky sme sa to naučili. Chcelo sa nám, pretože sa milujeme. Na lásku zatiaľ nikto úradný papier nevymyslel. Myslím, že vyčkávame na správny čas.

Vy už máte za sebou jeden rozvod. Ako dlho ste boli v manželstve?

S predošlou partnerkou sme spolu boli dokopy 12 rokov a z toho v manželstve 5 rokov.

Na čom to stroskotalo? Odniesli ste si z toho nejaké poučenie, ako sa správať či nesprávať vo vzťahoch?

Každý človek má svoje videnie sveta a svoju pravdu. Ťažko teda pomenovať objektívne príčiny. Možno to bolo to, že sa nám spolu dlho nedarilo splodiť potomka, napriek lekárskym zásahom a ja som začal o tom vzťahu pochybovať. Nechcem sa však dotknúť druhej strany a preto už budem mlčať. A či som nadobudol potrebné skúsenosti na zvládnutie ďalšieho vzťahu? Nemyslím. Každý vzťah je jedinečný a tak výnimočný, že človek akoby začína od začiatku. Mal by som však jednu radu a vážne odporúčanie. Ak už pribudli do vzťahu deti, rozhodne bojujte, aby ste odísť od rodiny nikdy nemuseli. Prináša to v budúcnosti vážne následky, s ktorými sa najmä deti potom trápia po celý život. Zakladanie rodiny je aj veľká obeta. Je smutné, že väčšina dnešných rodín v tejto dobe končí v troskách. Žijeme v sebeckej dobe.

S Karin ste pôsobili v jednom divadle dlhšie predtým, ako ste sa dali dokopy. Čo sa zrazu stalo, že preletela iskra?

Tá iskra bola skôr zázrak ako premyslené kroky. Určite na to nestačila informácia, že sme obaja zrazu slobodní. V tom čase sme mali podobný problém s predošlým vzťahom. Určite zohrala svoju úlohu aj osudovosť. Inak si neviem vysvetliť, ako sme mohli vydržať spolu tie prvé mesiace. Podmienky sme nemali ideálne. Dlho sme náš vzťah pred okolím tajili. Chránili ho. Začínali sme materiálne prakticky od nuly. Boli to ťažké roky. Vyhodili ma z Novej scény, práce mimo divadla som mal vtedy málo. Karinka nastúpila na materskú. Našťastie nás spája najmä duchovné nazeranie na svet a to nám mnohokrát dá odpoveď na zlé udalosti, ktoré sa okolo nás diali.

Čo si na Karin najviac vážite?

Jej bezhraničnú láskavosť a obetavosť. Veľakrát sa na ňu preto hnevám, pretože si na plecia kladie aj starosti iných. Učí sa byť prísnejšia na seba aj na Oliverka. A to je dobre. Darmo, je to jej jediné dieťa, a tak sa rozmaznávaniu nedokáže úplne vyhnúť. Dokáže myslieť do dôsledkov, a tak sa dokáže vyhýbať problémom. Je to jej intuícia, ktorá nás veľakrát ochránila. Za to som vďačný.

Máte ešte nejaké želanie do budúcnosti, či už pracovné alebo súkromné?

Veľmi si prajem, aby som našiel v sebe taký pevný a stály vnútorný pokoj, aby som ho mohol odovzdávať ostatným. V tejto dobe je to veľmi potrebné. Všetci sa za niečím stále ženieme, posudzujeme a máme očakávania. Čo je však v živote najdôležitejšie, keď všetko aj tak raz skončí v prachu? Nič nám vlastne nepatrí. Nič materiálne si z tohto sveta neodnesieme. Snáď iba čisté svedomie a pokoj v mysli. Tomu verím.