Bibiana skončila pod kolesami smetiarskeho auta: Namiesto oslavy boj o život

Bibiana bola tretiačka na obchodnej akadémii vo Vranove nad Topľou, keď 8. januára 2017 dovŕšila 18 rokov. Konečne mohla začať jazdiť autom bez dozoru a užívať si ďalšie drobné výhody dospelosti. Oslavu ale nechcela robiť v nedeľu, a tak ju presunula na ďalší týždeň na sobotu.

Deň predtým jej mamina Marcela mala ísť so svojím švagrom na nákup a volali so sebou aj Bibku. Tá si však povedala, že radšej doma poupratuje, aby bolo v deň oslavy všetko perfektné. Zo školy išla rovnakou trasou ako už toľkokrát, domov do bytu sa však už nedostala.

Mnohí nad piatkom trinásteho mávajú rukou, pre rodinu Rákociových sa však naozaj stal zhmotnením obrovského nešťastia. „Bolo to v piatok 13. januára 2017. Cestou zo školy domov sme sa mali stretnúť ohľadom nákupu a prípravy na sobotňajšiu oslavu jej narodenín. Bohužiaľ, ten deň sa nám stal osudným, skončila pod kolesami smetiarskeho auta,“ spomína s ťažkým srdcom pani Marcela.

Jej švagor, Bibkin krstný otec, si všimol, že pred ich panelákom niekto dáva vehementné znamenia cúvajúcemu šoférovi. Chvíľu predtým sa mu Bibka zdravila a bohužiaľ, práve do nej hneď potom nacúvalo smetiarske auto. „V ten deň mi hlavou vírilo len jedno, aby mi oznámili, že je v poriadku a žije. Realita bola trochu iná, Bibka bojovala o život,“ prezradila nám zúfalá matka, ktorá má dodnes strach z každého jedného piatka trinásteho.

Skončiť pod kolesami smetiarskeho auta nie je žiadna maličkosť. Bibiana bola naozaj vo vážnom stave a okamžite ju previezli do Košickej nemocnice. „Následky zrážky boli pre Bibku devastujúce. Utrpela 27 zlomenín tvárovej a čeľustnej časti, mala prepichnuté pľúca a neokysličený mozog,“ vymenovala Marcela.

Tým najdôležitejším, čo chceli lekári okamžite riešiť, boli samozrejme pľúca. Operáciu sánky by pacientka neprežila, kým mala pľúca v naozaj hroznom stave. K tej došlo až približne po mesiaci a trvala viac ako päť hodín. Našťastie, mimoriadne náročný zákrok dopadol dobre a v tom momente už bola Bibiana mimo ohrozenia života. A pani Rákociová je nesmierne vďačná všetkým lekárom, ktorí sa podieľali na záchrane jej dcéry.

Mladé dievča dlhé týždne strávilo v umelom spánku a následne bdelej kóme – bola odkázaná na umelú výživu cez sondu a ostala pripútaná na lôžko, neschopná pohybu a reči. Aj keď ju lekári prebrali z umelého spánku, jej pohľad bol stále nesústredený a okolie nevnímala.

Do mierne lepšieho stavu sa dostala takmer až rok po nehode. Začala trochu rozprávať – jej prvým slovom bolo „mama“, ktoré vyslovila na Mikuláša, teda 6. decembra 2017. Krátko nato dokázala už aj jesť a nebolo potrebné kŕmiť ju cez hadičku. Po tom, ako mesiace strávila prakticky iba ležaním bez akejkoľvek komunikácie, sa všetci radovali z pokroku. Stále to však bolo ako kvapka v mori.

Dnešné pokroky už zahŕňajú aj sedenie, lepšie vnímanie hovoreného slova a zlepšenú schopnosť reči. „Viac dvíha hlavu, viac sa usmieva, keď je šťastná, naozaj sa jej smejú aj oči,“ dopĺňa s láskou pani Rákociová.

8. januára 2025 Bibiana dovŕšila 25 rokov. Papierovo ide o dospelú osobu, ale… „Aj po 8 rokoch od nehody je Bibka stále odkázaná na našu nepretržitú starostlivosť,“ konštatuje jej mama. Práve ona sa o dcérku stará ako jej opatrovateľka a snaží sa, aby stále napredovala.

Súčasťou liečby sú intenzívne rehabilitácie v centrách v Piešťanoch aj v Košiciach. Na východe republiky navštevuje aj hyperbarickú komoru, kde dýcha čistý medicínsky kyslík pri zvýšenom tlaku. Tento postup sa úspešne využíva pri liečbe rôznych vážnych stavov. Terapia kyslíkom regeneruje mozgové bunky a pôsobí priaznivo na vnímanie, myslenie a pamäť a tiež na telo pacienta.

Hoci sa rodine Rákociovej v ten osudný piatok trinásteho zrútil svet, rozhodli sa, že nebudú ničiť život niekomu ďalšiemu. Brali ohľad na to, že v ten deň snežilo, fúkalo a počasie bolo doslova kalamitné, aj na to, že šofér auta je otcom troch detí. A tak nepožadovali pre vinníka väzbu. Súd mu preto vymeral len podmienečný trest.

Rozhodli sa iba pre odškodné, no toho sa dodnes nedočkali. „Stále je to ešte v súdnom procese,“ hovorí pani Marcela. A čo jej padne ešte ťažšie, je fakt, že zlyhala aj ľudskosť. „Žiaľbohu, dodnes sme sa nedočkali ospravedlnenia dotyčného šoféra,“ prezradila nám.

Pre Marcelu Rákociovú bolo úplne najťažšie prijať fakt, že mala doma zdravé dieťa a náhle sa oň musela a stále musí starať 24 hodín denne. A naozaj netuší, do akej miery sa stav jej dcéry môže zlepšiť. „Dodnes, čo sa týka prognóz, lekári nám neurčili žiadne podrobné informácie o stave,“ povedala nám.

Všetci proste len veria a dúfajú, že Bibka má pred sebou lepšiu budúcnosť. Rodičia ale museli prijať krutý fakt, že svojich rovesníkov už nedobehne. Tým najväčším cieľom a poslaním je dopriať jej čo najkvalitnejší a najkrajší život s hendikepom. „Čakáme na zázrak, že jedného dňa sa nám postaví na vlastné nohy a dosiahne svoj vytúžený sen,“ skonštatovala na záver.