Hrdinovia na vlnách oceánu: Manželia zachránili stovky životov

Večer 3. augusta 1991 sa s loďou Oceanos pohrávali 14-metrové vlny a hurikánové vetry v blízkosti Divokého pobrežia Južnej Afriky. Moss Hills, gitarista zo Zimbabwe, a jeho manželka Tracy, juhoafrická basgitaristka, boli súčasťou zábavného programu na lodi s 571 pasažiermi a členmi posádky.

„Búrka sa len zhoršovala a zhoršovala,“ spomínal pre Readers Digest Moss Hills na tú dramatickú noc. Keď sa Tracy, ktorú jej manžel opisuje ako neotrasiteľnú, rozhodla ísť do kajuty zabaliť si núdzovú tašku ‒ vtedy sa všetko ešte zhoršilo. „Odišla a zrazu ‒ bum ‒ zhasli všetky svetlá,“ uviedol Moss.

Keď sa neobjavili žiadni dôstojníci, aby dali ľuďom inštrukcie, Moss začal cítiť nepokој. „Ste na lodi uprostred oceánu, v hlbokej noci, v strašnej búrke. Cítil som, ako sa mi žalúdok stiahol,“ spomínal. Moss s kúzelníkom Julianom Butlerom sa rozhodli preskúmať situáciu.

To, na čo prišli, ich šokovalo ‒ v najnižších častiach lode nebol nikto z posádky, hoci by tam mali byť vždy. „Vyzeralo to, že za vodotesnými dverami je veľká masa vody,“ prezradil Moss. Loď sa potápala. Grécky kapitán medzitým opustil loď spolu s väčšinou posádky, pričom si vzali jediné dva motorové záchranné člny a cestujúcich nechali bez varovania a pomoci napospas osudu.

Keď sa situácia dramaticky zhoršovala, Moss a Tracy sa ocitli na kapitánskej palube úplne sami. „Diskutovali sme o bezprostrednom nebezpečenstve,“ spomínala Tracy vo svojom oficiálnom vyhlásení z roku 1991. V tom momente sa ich myšlienky obrátili k ich 15-ročnej dcére Amber, ktorá našťastie opustila loď o niekoľko dní skôr a bola už v bezpečí vo svojej internátnej škole.

„Rozhodli sme sa, že ak sa máme potopiť, zostaneme spolu a priviažeme si k sebe niekoľko záchranných viest, ktorých sa budeme držať,“ uviedla Tracy. „Obaja sme boli radi, že naša dcéra Amber už z lode vystúpila. Modlila som sa, aby aspoň jeden z nás prežil a postaral sa o ňu,“ dodala.
Moss v tých náročných chvíľach povedal svojej manželke: „Myslím si, že sa loď potopí a je veľmi pravdepodobné, že sa s ňou potopíme aj my. Nemôže stratiť oboch rodičov. Čokoľvek urobíme, musíme sa uistiť, že aspoň jeden z nás sa dostane preč.“

Počas noci sa Mossovi podarilo cez vysielačku spojiť s kapitánom Detmarom z nákladnej lode Nedlloyd Mauritius. Ten ho začal bombardovať rôznymi otázkami – chcel vedieť presnú pozíciu potápajúcej sa lode a ďalšie technické údaje. Keď Moss nevedel odpovedať, spýtal sa, aká je jeho hodnosť. „Povedal som mu, že nemám žiadnu hodnosť, som gitarista,“ uviedol Hills.  

Keď sa 4. augusta o 6:30 ráno objavili helikoptéry juhoafrickej armády, Moss a Tracy boli hlavnými organizátormi záchrany. Moss sa priviazal na ľavú stranu lode a pomáhal cestujúcim pripevniť si postroje, ktoré ich mali vyzdvihnúť do bezpečia. „Moss vyslal hore dvoch ľudí naraz, a keď ich vrtuľník ťahal nahor, roztrasené telá a nohy ho kopali do tváre alebo do žalúdka, pravidelne ho ľudia odkopávali a kĺzal sa po palube smerom k pravému zábradliu,“ opísala Tracy dramatické momenty.

Počas záchrannej operácie sa takmer stala ďalšia katastrofa. Postroj sa zachytil o bok lode a hrozilo, že vrtuľník tiež skončí v oceánskych vodách. „Moss rýchlo vyskočil a zavesil sa cez zábradlie na okraj lode, aby oslobodil postroj skôr, ako by potápajúca sa loď stiahla bezmocný vrtuľník dole,“ popísala Tracy.

Netajila, že jeho konanie považovala za nerozvážnosť a dokonca sa na neho aj hnevala. „Mal ženu a dieťa - nebolo potrebné riskovať svoj život ešte viac, ako už riskoval,“ uviedla. Moss a Tracy boli medzi poslednými, ktorí boli vyzdvihnutí do bezpečia. O 45 minút neskôr sa Oceanos definitívne potopil. Všetkých 571 ľudí na palube prežilo ‒ ide o zázrak, ktorý sa podaril vďaka odvážnym hudobníkom a zabávačom, nie kapitánovi a posádke.

Dnes, viac ako 30 rokov po katastrofe, Moss a Tracy žijú v Liverpoole. Aj keď Moss o tejto udalosti hovorí otvorene a považuje to za katarziu, Tracy sa po nutných oficiálnych vyjadreniach rozhodla inak. Ako píše BBC, dokonca ani po troch desaťročiach Tracy radšej nehovorí o potápajúcej sa lodi, ani sa nezamýšľa nad tým, ako blízko všetci boli k tomu, aby prišli o život. Pre mnohých preživších je mlčanie jediným spôsobom, ako sa vyrovnať s traumou, ktorá ich navždy poznamenala.

Moss Hills neskôr dostal Zlatú medailu za statočnosť od juhoafrickej inštitúcie Sea rescue. „Odvaha a nezištné činy Mossa Hillsa v ten deň nepochybne zohrali zásadnú úlohu pri záchrane mnohých ľudských životov. Ako jeho krajania Juhoafričania sme hrdí, že môžeme jeho hrdinský čin uznať a vzdať mu hold, hoci až s takýmto odstupom času,“ uvádza sa v certifikáte.

V Grécku sa konalo vyšetrovanie, ktoré uznalo kapitána a ďalších štyroch dôstojníkov vinnými z nedbanlivosti. Moss dnes hovorí: „Nie som nezraniteľný, ale ak som sa dostal cez toto, dokážem sa dostať cez čokoľvek.“

Jeho život zostal naďalej spätý s loďami a oceánom – pôsobí ako vedúci plavby, je teda zodpovedný za zábavnú zložku plavieb. Tracy pôsobila na lodiach do roku 2000, potom sa z nej stala dizajnérka šperkov. Často sa však k Mossovi pridáva ako bežná pasažierka. Oceán ich teda nijako nezastrašil.