Mladá športovkyňa porazila aj smrť: Srdce sa jej zastavilo na 10 minút!

Petra Laštovková sa stala vrcholovou športovkyňou. Trénovala, cvičila, vstupovala do ringu, a to aj napriek tomu, že mala isté príznaky, že nie je úplne zdravotne v poriadku. Len ich nepripisovala problémom so srdcom. „Teraz viem, že to, čo som z času na čas zažívala už od detstva, boli extrasystoly,“ povedala pre Báječnú ženu.

Ide o nepravidelnú činnosť srdca, ktorá je často úplne neškodná. Môže však tiež signalizovať práve závažné ochorenie srdca. Petra ich zažíva prakticky vždy, keď sa jej tep zdvihne nad 120 úderov za minútu. „Väčšinou o nich neviem, ale niekedy je to taký nepríjemný pocit na hrudi. Zároveň sú sprevádzané pocitom nedostatku vzduchu, zrejme preto mi bola chybne diagnostikovaná astma,“ prezradila nám.

V lete 2019 Petra skolabovala. Nestratila vedomie, ale na boxerskom reprezentačnom sústredení sa počas šprintov do kopca zosunula k zemi, začala sa triasť a mala pocit, že nemôže dýchať. „Ale predpokladali sme, že to bol „len“ astmatický záchvat, takže sme tomu nevenovali väčšiu pozornosť a trénovalo sa ďalej,“ priblížila prvé náznaky väčších problémov.

O pár dní neskôr bola v saune a potom prešla do plytkého bazénu. Jej srdce sa náhle zastavilo a nebilo až desať minút. „O tom, kto ma tam našiel a vyniesol z bazénu v podstate nič neviem,“ povedala nám športovkyňa. Po objavení jej bezvládneho tela totiž zavládol zmätok a prvú pomoc jej až neskôr začal poskytovať iný návštevník hotela. Následne dorazila hliadka mestskej polície, ktorá pokračovala v oživovaní a použila aj defibrilátor. „Druhým výbojom sa im podarilo srdce nahodiť. V tom čase tam už boli aj záchranári a previezli ma do nemocnice,“ priblížila Petra.

Lekári brunetku uviedli do kómatického spánku a ohľadom jej uzdravenia boli mimoriadne skeptickí. Po pár dňoch sa ale Petra prebudila. „Vôbec to ale nebolo ako v amerických filmoch, že by som sa prebudila a bola úplne pri vedomí, akoby sa nič nestalo,“ uviedla. Z obdobia umelého spánku má len útržky spomienok a vôbec si nie je istá, či sú reálne, alebo si ich vytvorila až neskôr na základe rozprávania ostatných.

Realita jej splývala so snami, v ktorých používala teleport a skrývala sa v bunkroch pred zloduchmi, ktorí chceli túto technológiu ukradnúť. „V mojej hlave to trvalo týždne,“ hovorí s tým, že bunker bol možno miestnosť na Anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, kde je veľa prístrojov a hadičiek. A za zloduchov zrejme považovala lekárov a sestričky. „Asi to veľmi nedáva zmysel. Dokonca som im vraj tvrdila, že som Amálka a nespoznávala som ani svoju rodinu,“ spomína. Až po týždni si uvedomila, kto je a krátkodobá pamäť jej nefungovala ešte dlhší čas.

Mladej športovkyni voperovali defibrilátor a dostala výslovný zákaz športovať. Dnes si už nespomína, čo si pomyslela ako prvé, keď si tento zákaz vypočula. „Ale znamenalo to zásadnú zmenu v mojom živote, pretože posledné roky pred touto mojou „smrťou“ sa točili len okolo boxu a sna dostať sa na olympiádu,“ povedala nám Petra.

V detstve snívala o tom, že sa bude venovať judu, nakoniec ju rodičia prihlásili na karate. V šestnástich rokoch začala chodiť na kick-box a neskôr si do svojej rutiny pridala viac boxerských tréningov. „Chcela som si zlepšiť ruky a časom ma box uchvátil zo všetkého najviac. Navyše to bol olympijský šport,“ opísala nám svoju cestu k vysnívanému bojovému umeniu.

Napriek tomu, že lekári ju od športovania odrádzali, Petra si život bez pohybu predstaviť nevedela. Začala sa k nemu vracať už pár dní po prepustení z nemocnice a k boxerskému vrecu sa vrátila asi po pár týždňoch. „Postupne som pridávala aj kontakt, len ma nikto nesmel mlátiť a kopať na tú stranu, kde mám implantovaný defibrilátor,“ hovorí.

Vrcholová úroveň však bola pre ňu dlho zakázaným ovocím. Päť rokov žila s pocitom, že už nikdy nebude skutočne zápasiť. Zmenilo sa to minulý rok. „Lekári mi dovolili zápasiť so špeciálnym chráničom,“ teší sa. Nastúpila na dva zápasy v boxe a tiež na profesionálny zápas v thai-boxe. Aktuálne sa sympatická brunetka venuje viac vzpieraniu a tento rok sa jej podaril národný rekord v nadhode (88 kilogramov) a dvojboji (155 kilogramov) vo váhovej kategórii do 55 kilogramov.

Samozrejme, problémy so srdcom nevymizli. A Petra naďalej žije s rizikom ďalšej zástavy. Ale pochvaľuje si, že vďaka defibrilátoru žije prakticky bez obmedzení. Verí, že v prípade problémov jej voperovaný strojček srdce opäť „nahodí“ do chodu.

Petra predtým žila len pre box a svoj olympijský sen. Hoci šport je stále v jej živote dôležitý, už nie je na tom úplne najvyššom mieste. „Môj život je teraz oveľa lepší. Mám pocit, že od tej „smrti“ mám šťastie, aké som predtým rozhodne nemávala. Darí sa mi v podstate po všetkých stránkach - v práci, v škole, v trénovaní, pri cestovaní… A hlavne mám okolo seba úžasných ľudí,“ skonštatovala.

Petra dnes hovorí, že už nemá žiadne veľké sny. Ale nemyslí to negatívne ani zatrpknuto. „Kedysi som boxu obetovala všetko, aj keď mi to viac bralo ako dávalo. Teraz sa za ničím už neženiem,“ tvrdí. Zápasy, na ktoré nastúpila po nehode, si vraj užila oveľa viac ako tých vyše 50 predtým.

„Často si kladiem otázku, či je naozaj potrebné mať nejaký cieľ a „zmysel“. Zdá sa, že nie,“ hovorí. A radšej sa sústredí na menšie ciele v živote. Aktuálne napríklad po rokoch odkladania dopísala diplomovú prácu a pripravuje sa na štátnice.