Vaše najkrajšie vianočné príbehy. Toto dokáže vymyslieť len život...
16. 11. 2024, 16:30

Zdroj: Archív D.H.
Príbehy, ktoré ste zažili vy, naše čitateľky. Janka, Danka a Anna nám prostredníctvom facebookovej stránky Báječnej Ženy vyrozprávali, ako to bolo u nich doma na Vianoce... Lebo pre ne boli určite magické...
Jedno malé nedorozumenie...
Bratislavčanka Jana Kostolanská nám napísala, že tento príbeh sa jej stal už pred rokmi, kedy boli čerstvo osamostatnení mladí manželia a prvý rok bývali už vo svojom: „Vlastne to boli naše prvé samostatné Vianoce, na ktoré som sa neskutočne tešila,“ spomína Janka. Byt už mali zariadený, ich malá dcérka sa akurát učila chodiť. Skrátka krása, nič im nechýbalo a Janka sa pomaly prestala pozerať po drobnostiach, ktoré treba dokúpiť do domácnosti, a začala opäť sledovať módu a čo sa nosí. „Moju pozornosť zaujali klobúky. Bola som si istá, že ktorýkoľvek z tých klobúčikov, čo som videla na iných ženách, by mi pristal, a veľmi som také čosi chcela mať aj ja,“ povedala Janka.
Zdroj: Marcela Martinková/GPT4
Tak začala manželovi klobúčiky ospevovať, húdla mu pri každej príležitosti, aké sa nosia a ktorý by chcela. Dúfala, že sa dovtípi a taký klobúk jej k Vianociam kúpi.
Prišiel deň D. Napečené bolo, navarené tiež, stromček ozdobený, balíčky pod ním, dcérka oblečená v slávnostných dupačkách a zvonček už len čakal na zazvonenie aby oznámil, že prichádza Ježiško...

„Keď som po štedrej večeri nenápadne zazvonila, doviedla dcérku k stromčeku a začali sme rozbaľovať darčeky, všetko bolo super,“ pokračuje v rozprávaní Janka. Všimla si, že pod stromčekom pribudla ešte jedna krabica. Bola úhľadne zabalená: „Srdce mi až poskočilo. Hurá! Určite je v nej ten klobúk, po ktorom mi tak srdce piští!“ Tešila sa. Tak si vysnenú krabicu, ktorú mala v hľadáčiku, nechala až na samý koniec rozbaľovania. „Už som sa videla, ako si vykračujem sťa pávica v novom klobúku,“ hovorí s úsmevom.
Zdroj: Marcela Martinková/GPT4
Vzala krabicu do rúk, rozbalila papier, otvorila ju a tam... Hadica na vysávač! „Neveriacky som na ten zázrak chvíľu čučala ako pero z gauča. Moje sklamanie bolo obrovské, ale rýchlo som sa spamätala a snažila som sa nedať to najavo,“ spomína a vraví, že zdvorilo sa za darček poďakovala, a venovala sa dcérke. Bola zmierená s tým, že si na klobúčik môže nechať zájsť chuť: „Veď kedy sa ja dostanem do mesta...“ Janka nechcela manželovi priamo povedať, že hadicou na vysávač ju ani náhodou nepotešil. Skrsol v nej však skvelý nápad...
Čo Janka vymyslela či sa jej nápad pozdával aj manželovi, sa dočítate na ďalšej strane...

„Manžel mal mať o pár dní narodeniny, tak mu bolo treba kúpiť darček. Zatiaľ som nemala predstavu, čo by som mu vybrala. Zašla som do domácich potrieb, a tam som „ho“ uvidela,“ spomína so škodoradosťou v hlase Janka. „Hneď som vedela, že to je ono! To ešte doma nemáme, a bude sa hodiť.“ Nechala si svoj objav pekne zabaliť, položila na mriežku pod kočík, a šla spokojná domov...
Deň manželových narodenín bol tu. Tiež sa nevedel dočkať darčeka, najmä keď bol tak úhľadne zabalený: „Manžel dostal k narodeninám mechanickú metlu. Tiež mu ovisla sánka, ale docvaklo mu,“ hovorí Janka, ktorá nás ubezpečila, že dnes už jej podobné darčeky, ako bola hadica od vysávača, dáva manžel len zo žartu. Lebo vždy je k nemu pribalené aj niečo pekné pre radosť...
Zdroj: Marcela Martinková/GPT4
Skrinka pre babičku
Krásnu vianočnú spomienku má aj Anna Schlentc. Hlavnú úlohu v nej má babička a obyčajná hracia skrinka...
Anna nám prezradila: „Moja starká sa volala Elsa. Každé Vianoce prišla k nám. Bol to rodinný sviatok.“ Tak jej raz Anna na trhu kúpila hraciu skrinku. Bola úplne obyčajná, mala však jednu zvláštnosť. Prehrávala pieseň Tichá noc... Anna vysvetľuje: „Za socializmu nebolo bežné, aby sa táto pieseň verejne hrala. Keď starká pod stromčekom skrinku otvorila, melódia, ktorá z nej vyšla, bola pre ňu nádherným zážitkom.“ Starkej tiekli po lícach slzy a všetkým, čo sa spoločne stretli pod vianočným stromčekom, tiež. „Neplakali sme kvôli darčeku. Rozplakala nás krásna atmosféra. Atmosféra ľudskej blízkosti a šťastia, ktoré naplnilo celú miestnosť. Tie Vianoce mám v pamäti dodnes, aj keď už babička nie je medzi nami. Bol to nezabudnuteľný a zázračný okamih...“ spomína Anna.
Hračky pod stromčekom...
Nevšedný príbeh zažila aj Dana Holanová z Nitry. Dnes je pre ňu tento deň jedným, na ktoré nikdy nezabudne...
Napísala nám, že ten večer bol veľmi emotívny a nezabudnuteľný práve vďaka zaujímavým darčekom. Tie im pod stromček priniesli dcéra so zaťom. „Prišli k nám pár dní pred štedrým dňom s tým, že nám priniesli darčeky pod stromček skôr, ako zvyčajne,“ spomína Danka. Mali však podmienku. Chceli, aby si ich všetci rozbalili hneď ešte v ten deň.
Zdroj: Archív D.H.
Darčeky sa ušli aj Dankinmu synovi a jeho priateľke, tak všetci začali rozbaľovať... Predčasný Ježiško všetkých prekvapil. Danka píše: „Ja som dostala náradie na pečenie, manžel náradie na opravy v domácnosti, syn nejaké lego a budúca nevesta lekárske prístroje. Všetko to boli hračky pre deti a vtedy mi zaplo!“ Danka totiž nemusela dlho dumať, aby prišla na to, čo im tým chceli mladí povedať.
„Veľmi som sa potešila. Všetci sme dostali darčeky, ktoré nám mali naznačiť, ako sa budeme hrať s budúcim vnúčikom, ktorý bol už na ceste. A takýmto originálnym spôsobom nám onú krásnu správu dcéra so zaťom oznámili.“
Zdroj: Archív D.H.
Danka vraví, že to bolo pre nich veľmi emotívne a vraj dodnes je. Príbeh však pokračuje. Jakubko mal v lete už šesť 6 rokov a dnes je už z neho prváčik, ale pribudla k nemu pred rokom aj sestrička Hanka. „...a pochlapil sa aj syn. S manželkou už majú 3-ročnú Sarku,“ hrdí sa pyšná stará mama. „Takže sa tešíme s manželom už z troch krásnych a šikovných vnúčat. Avšak nikdy nezabudneme na ten krásny a originálny vianočný darček, ktorý sme dostali pred viac, ako šiestimi rokmi...“
