Pamätáte si na film Requiem pro panenku? Skutočná udalosť, ktorá za ním stojí je oveľa horšia!

Príbeh pripomenul český Blesk. Tragédia sa odohrala v noci z prvého na druhého novembra roku 1984 v Ústave sociálnej starostlivosti v Měděnci pri Chomutove. Bolo to jedno z najhorších nešťastí v bývalom Československu, píše aj Plus JEDEN DEŇ.

Iba šesťnásťročná Eva zapálila skrine, od ktorých sa oheň rýchlo rozšíril. V plameňoch zahynulo 26 mentálne postihnutých žien. Tragédia inšpirovala režiséra Filipa Renča k natočeniu filmu Requiem pro panenku s Aňou Geislerovou. Tá mala v čase nakrúcania 15 rokov, teda dokonca o rok menej ako skutočná podpaľačka...

Ohnivé peklo dodnes obostierajú nejasnosti. Isté je, že Eva, rómske dievča, sa v ústave ocitla omylom. V rodine ju odmalička týrali, zatvárali do pivnice, vlastný otec ju znásilnil, lenže nepatrila medzi mentálne postihnuté chovanice ústavu. Bola zdravá, len ťažko zvládnuteľná. To, že nepatrí do tohto ústavu, sa však nikto nepokúsil napraviť. Mentálne zdravá Eva ostala medzi duševne postihnutými ženami. Aby ju upokojili, napchávali ju liekmi. Mala prežiť aj milostný či skôr sexuálny vzťah s opatrovateľkou. Viaceré ošetrovateľky si tam podľa nej ukájali svoje chúťky. Eva chcela upozorniť na svoju situáciu, takže v zúfalstve podpálila skrine.

Tragédii v ústave napomohli aj ďalšie okolnosti. Telefóny boli zamknuté a prístup k nim bol obmedzený, čo spôsobilo oneskorenie informovania hasičov. Keď sa o požiari dozvedeli, drevená budova už bola v plameňoch a chýbali v nej núdzové východy. Ďalší priebeh udalostí zostáva nejasný. Eva tvrdila, že upozornila personál, no namiesto reakcie jej údajne podali ďalšie lieky na upokojenie. Aj napriek tomu sa vraj snažila pomôcť ostatným ženám. Niektorí svedkovia však uviedli, že práve ona zamkla chovankyne v izbách. Výsledkom boli tragické následky: požiar si vyžiadal životy 26 žien.

Blesk cituje patológa Pavla Mandysa, ktorý bol s kolagami na mieste. „Celý týždeň sme pitvali mŕtvoly. V tom čase bola taká zima, že keď mi k mŕtvole priniesli vedro s vodou na umytie rúk, tak často zamrzla,“ opísal. Telá boli také zdevastované, že patológovia a vyšetrovatelia si museli pomôcť zubárskymi záznamami. Eva strašný požiar prežila, ale tým sa jej desivý životný príbeh neskončil. Súd ju poslal na päť rokov do basy. Vo väzení niekoľkokrát napadla dozorcov, takže na slobodu sa dostala až po deviatich rokoch.

Na niekoľko mesiacov sa jej ujal jezuitský kňaz František Lízna, a práve vtedy sa začala premena Evy Kováčovej na Reného. Ako muž si na znak vďaky zvolil priezvisko svojho mentora a našiel si partnerku. No prekliatie jeho osudu pokračovalo. Keď ho po desiatich rokoch opustila, nezvládol to a podpálil byt. Následne skončil v psychiatrickej liečebni v Brne. V júli 2014 tam rozdal svoje osobné veci ostatným pacientom a odišiel na vychádzku. Už sa však nikdy nevrátil – ukončil svoj život skokom pod vlak. Jeho totožnosť potvrdili testy DNA na základe charakteristických jaziev. Neďaleko miesta, kde kedysi stál vypálený ústav, je dnes pomník, pripomínajúci strašnú tragédiu.

Tragédiou sa inšpiroval aj režisér Filip Renč. V roce 1992 vznikol film Requiem pro panenku, kde Evu stvárnila jemná a éterická Aňa Geislerová. Herečka mala vtedy 15 rokov, teda o rok menej ako Eva, keď zapálila ústav. Inak sa však vôbec nepodobali. Lenže o verné dokumentovanie prípadu Renčovi ani nešlo, čo sám potvrdil. Tragédiou sa iba inšpiroval. Len pre zaujímavosť: počas natáčania sa Filip Renč a Aňa Geislerová dali dokopy a nejaký čas spolu žili. Vo filme hrali viaceré výborné herečky: okrem spomínanej Ani Geislerovej napríklad Soňa Valentová, ktorá bravúrne zahrala opatrovateľku, chovanice ústavu zase výborne stvárnili Barbora Hrzánová či Eva Holubová.