Parašutistka Ivica sa v skákaní z lietadla našla. Prekonala som samu seba, tvrdí!

Ivica tvrdí, že nikdy netúžila po adrenalínových zážitkoch a zoskoky z lietadla neboli u nej láskou na prvý pohľad. A predsa z neho vyskočila už viac ako 900-krát a dnes má za sebou dva slovenské a jeden svetový rekord.

Zoskok z lietadla Ivica dostala od manžela ako darček ešte pár rokov pred tým, než vôbec skákanie začalo byť u nich témou. Malo to byť prekvapenie. „Deň po svadbe sme sa boli previezť na motorkách, a manžel zamieril na letisko s tým, že si tam musí niečo vybaviť,“ vraví Ivica. Ona sa zatiaľ pozerala na padáky vo vzduchu a hovorila si, že prečo by toto niekto robil. Tvrdí, že to boli pre ňu čistí blázni! Ale naraz sa k nej blížil manžel s nejakým človekom. „Daj si kofolu a ideme na to,” povedal novopečenej manželke. „Nechápala som ho...“ A on že: „Veď skočiť!” Ivicu oblial studený pot. Keby jej v predstihu oznámil, čo chystá, asi by do toho nešla. Ale takto - s pár minútami na premyslenie, nemohla odmietnuť: „Prvý zoskok ma vôbec neočaril. Bola som rada, že som to skúsila, no vravela som si, že ok, toto mám odškrtnuté a už nemusím nikdy viac.“

Skákať začala až v roku 2019. O dva roky neskôr, ako s tým začal jej manžel. Keď skoro každý víkend strávili na letisku a Ivica videla ľudí, ktorí sa po pristátí padákom na zem, tvárili podozrivo šťastne, začala ju provokovať myšlienka, že by to skúsila aj ona. Len je niečo iné sa na zoskoky pozerať a niečo iné z lietadla naozaj vyskočiť. Kým sa teda Ivica odhodlala na prvý samostatný zoskok, trvalo jej to zopár mesiacov. „Prihlásila som sa na základný výcvik. Po pár hodinách teórie, nácviku otvárania padáku a riešenia prípadnej závady, prišiel ten čas.“ 

Nadišiel deň D - s dvoma inštruktormi, každým z jednej strany. „Cesta lietadlom hore bola náročná. Kým sme vystúpali do štyroch kilometrov, trvalo to asi dvadsať minút. Celý ten čas som si opakovala svoje úlohy počas zoskoku a celý scenár: Otvoria sa dvere, presuniem sa do nich, nezabudnem na očný kontakt s inštruktormi a na môj signál vyskočíme...“ Ivici nebolo všetko jedno. Ten des, že má opustiť hoci iluzórnu, ale predsa len pevnú pôdu pod nohami v lietadle a skočiť do prázdna… Dnes je to pre ňu krásna spomienka. „Za dverami lietadla totiž nie je prázdno, je tam vzduch! Pri skákaní je fascinujúce, na koľko spôsobov sa dá nielen vyskočiť, ale aj padať, koľko rôznych fáz samotný zoskok má a v čom sa dá stále zlepšovať.“

Ivica sa však v zoskokoch našla až do takej miery, že sa stala v októbri 2024 účastníčkou svetového rekordu. Odcestovala za ním do USA, presnejšie do kalifornského mesta Perris, kde sa konali pokusy o ustanovenie ženského svetového rekordu v skupinovom parašutistickom zoskoku. Stretlo sa tam 64 žien z 21 krajín sveta a medzi nimi aj jedna Slovenka - Ivica. Rekordná zostava parašutistiek bola starostlivo vyberaná spomedzi vyše 180-tich žien. Hoci mala najstaršia účastníčka až 70 rokov, organizátori ostro posudzovali ich skúsenosti a schopnosti, aby bola šanca na úspech čo najvyššia.

Parašutistky opakovane skákali v 40-stupňových horúčavách v kalifornskej púšti. Vyskakovali z výšky viac ako päť kilometrov zo štyroch lietadiel letiacich vo formácii a bolo to poriadne náročné: „V týchto výškach je potrebné dýchať prídavný kyslík, ktorý sa dodáva prostredníctvom hadičiek napojených na distribučný systém v lietadle,“ vysvetľuje Ivica a pokračuje, že všetky ženy museli mať skúsenosti so skákaním väčších formácií a so skákaním z viacerých lietadiel.

„Výskoky z viacerých lietadiel musia byť koordinované, naozaj ide o sekundy,“ vysvetľuje Ivica. „Voľný pád, počas ktorého je potrebné dosiahnuť rekord, totiž trvá asi 60 sekúnd.“ Z vedúceho lietadla najskôr vyskočí základ formácie, ku ktorému dolietavajú parašutistky z ostatných lietadiel tak, aby vytvorili prvú kompletnú a vopred predpísanú formáciu.

Po chytení prvej formácie sa na signál organizátorky letiacej v základe, následne všetky parašutistky pustia a presunú sa v priestore na nové miesta aby chytili ďalšiu predpísanú formáciu. „Chytenie dvoch odlišných formácií počas jedného voľného pádu je extrémne náročné. Všetko toto treba stihnúť, kým sme dosiahli výšku dva kilometre na zemou. Vtedy sme sa už museli rozchádzať do strán od zostavy tak, aby sme bezpečne otvorili padáky a mohli pristáť na zemi.“ 

Ivica vysvetľuje, že každému skupinovému zoskoku predchádza nácvik na zemi. Detailne sa prechádza celá choreografia, ktorá sa má udiať vo vzduchu. Každá parašutistka má svoju presne stanovenú pozíciu v lietadle, poradie výskoku z lietadla, trasu, po ktorej sa bude blížiť k zostave a aj presné miesto v zostave. Lebo vo vzduchu už nie je čas rozmýšľať nad tým, kam treba ísť.

Napriek precíznej príprave sa vždy treba pripraviť aj na nečakané situácie: „Základ zostavy môže byť inde, ako sa predpokladalo, pri výskoku z lietadla môže dôjsť ku kolízii, či vám niekto skríži cestu… A sú aj situácie, ktoré môžu nastať neskôr. Môže dôjsť ku komplikáciám pri rozchode zostavy, pri otváraní padáku, či lete na ňom, až po samotné pristávanie.“

Po náročnej príprave nastal čas, kedy mali parašutistky svoj deň. Po ôsmich neúspešných pokusoch nastúpili do lietadiel po deviatykrát a s vedomím všetkých známych rizík a s odhodlaním rekord prekonať, vzlietli na ďalší pokus. Podarilo sa! Oba obrazce zo zeme vyzerali dokonale a po pristátí bolo zjavné, že sa im rekord pravdepodobne podaril. Avšak bez dôkladnej analýzy videa oficiálnymi rozhodcami, nebolo možné ešte oslavovať. Po viac ako hodine dôkladného hodnotenia zaznel finálny verdikt. Nový svetový rekord je platný a nebude jednoduché ho v budúcnosti prekonať.

Ivica však nezaspala na vavrínoch a svoje parašutistické zručnosti neustále zdokonaľuje. Počas leta skáče z lietadiel väčšinou so zameraním na väčšie formácie, a v zime nastupuje tunelová sezóna. Tunel ako simulátor voľného pádu ponúka skvelú príležitosť, ako intenzívne trénovať a zlepšovať techniku lietania počas voľného pádu: „Navyše máme aj ženský športový tím, ktorého som kapitánkou a ktorý súťažne lieta v tuneli 4-členné formačné zoskoky. To znamená, že je potrebné za určený čas čo najviac krát chytiť predpísanú sekvenciu formácií. Oficiálny názov tejto disciplíny je 4-way formation skydiving (4way FS). Náš tím reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v roku 2023, a naďalej pokračuje v súťažiach doma aj v zahraničí...“