Príbeh Anny Boleynovej je známy každému, ale z osudu Jane Parkerovej mrazí: Zo zradkyne obeť?

Jana sa narodila do roku 1505 do šľachtickej rodiny; jej otec bol Henry Parker, 10. barón Morley, a matka Alice St. John. V roku 1525 sa vydala za Georgea Boleyna, brata Anny Boleynovej, druhej manželky kráľa Henricha VIII. Týmto manželstvom sa stala švagrinou kráľovnej a získala titul vikomtesy Rochfordovej.

Jane je často vykresľovaná ako zradkyňa, ktorá prispela k pádu svojej švagrinej Anny Boleynovej a manžela Georgea Boleyna. Historické dôkazy však naznačujú, že jej úloha v týchto udalostiach bola komplexnejšia a možno menej zlovestná, než sa tradične predpokladá, píše DailyMail.

Jane sa vydala za Georgea Boleyna, brata Anny Boleynovej, v roku 1525. Ich manželstvo bolo pravdepodobne dohodnuté z politických dôvodov, ako bolo vtedy bežné. Niektoré zdroje naznačujú, že ich vzťah nebol šťastný, pričom George bol údajne promiskuitný. Iné však tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že by ich manželstvo bolo nešťastné.

V roku 1536 bola Anna Boleynová obvinená z cudzoložstva, incestu a zrady. George Boleyn bol jedným z mužov obvinených z cudzoložstva s ňou. Tradične sa predpokladá, že Jane poskytla dôkazy proti svojmu manželovi a švagrinej, čo viedlo k ich poprave. Niektorí historici však spochybňujú túto verziu, keďže neexistujú priame dôkazy o tom, že by Jane svedčila proti nim.

Po páde Boleynovcov si Jane udržala miesto na dvore a slúžila ďalším kráľovnám. V roku 1542 bola zapletená do aféry kráľovnej Kataríny Howardovej, keď údajne pomáhala kráľovnej v jej tajných stretnutiach s Thomasom Culpepperom. Za svoju účasť bola odsúdená na smrť a popravená spolu s Katarínou Howardovou.

Moderní historici, ako Julia Fox, autorka knihy "Jane Boleyn: The True Story of the Infamous Lady Rochford", tvrdia, že Jane bola obeťou politických intríg a že jej úloha v páde Boleynovcov bola prehnaná. Fox naznačuje, že Jane mohla byť donútená k spolupráci alebo že jej svedectvo bolo nesprávne interpretované. Jane Boleynová zostáva kontroverznou postavou tudorovskej histórie. Hoci bola dlho považovaná za zradkyňu, novšie výskumy naznačujú, že jej úloha bola zložitejšia a že mohla byť obeťou okolností a politických machinácií na dvore Henricha VIII.