Walter Summerford: Muž, ktorého blesky prenasledovali až za hrob

Počas svojho života ho blesk zasiahol trikrát. A keď sa už zdalo, že má pokoj, blesk si našiel cestu aj k jeho hrobu. Bol to len zlomyseľný rozmar prírody? Alebo dôkaz, že osud niekedy vie byť poriadne krutý?

Vojna. Hlina a rozryté zákopy. Zúrivý dážď. Britský dôstojník Walter Summerford cválal na koni v strede bojiska, keď sa obloha nad ním pretrhla. Nebo sa na okamih zmenilo na bielu žiaru a vtom – rana ako výbuch delostreleckej míny. Blesk preletel oblohou priamo na neho. Výboj v okamihu prešiel jeho telom a svaly mu stuhli v smrteľnom kŕči. Kôň sa vzopäl a bol zdesený, a Walter spadol na zem. Elektrický výboj ho paralyzoval od pása nadol. Lekári sa mu snažili pomôcť, ale rozsah poškodenia bol nezvratný. Vojna sa teda pre neho skončila, ale pre neho sa začal boj s niečím oveľa mocnejším než so zbraňami – s osudom samotným.

Po vojne odišiel Walter do Kanady, dúfajúc, že nájde pokoj v lone prírody. Začal nový život, no jeho telo stále nieslo jazvy po zásahu bleskom. Napriek tomu sa nevzdal a snažil sa žiť aktívne.
V jedno popoludnie si vyrazil k rieke, kde si rozložil prúty a pozoroval hladinu vody. Všetko bolo pokojné, len vietor jemne šumel v korunách stromov. No vtom sa nebo zatiahlo a ticho preťala prvá rana hromu. Než stihol pohnúť jediným svalom, blesk si ho opäť našiel. Zasiahlo ho obrovské elektrické napätie, hodilo ho dozadu a telo sa mu zachvelo v bolestivom šoku. Keď sa prebral, bol omráčený a slabý. Akoby niekto tam hore hovoril: „Nikam sa neskryješ.“

Napriek dvom zásahom stále žil. Ale osud s ním mal iné plány. V jedno popoludnie roku 1930 sa Walter prechádzal v parku. Slnečné svetlo presakovalo cez listy stromov, a on sa cítil dobre. Ale potom sa obloha opäť zatiahla. Mraky sa zhustili. Vzduch sa naplnil zvláštnou elektrickou energiou. Vlasy sa mu postavili na zátylku.
A vtom – ďalší blesk, tretia rana osudu.

Tentokrát to bolo osudové. Zostával nehybne ležať na zemi, jeho telo bolo úplne paralyzované. Už sa nikdy nepostavil na nohy. Tento zásah ho pripútal na lôžko až do konca jeho dní.
O dva roky nato zomrel. Možno si myslel, že konečne unikol večnému hnevu prírody. Lenže tá si ešte nechala posledné eso v rukáve...

Štyri roky po jeho smrti sa nad cintorínom, kde odpočíval, roztrhla obloha. Búrka ako z najhorších nočných môr. Hromy otriasali zemou, vietor lámal konáre a vytrhával stromy z pôdy. A v jednom osudovom momente sa blesk opäť rozhodol. Udrel rovno do Walterovho náhrobného kameňa.

Čo to znamenalo? Čistá náhoda? Varovanie z iného sveta? Alebo si príroda jednoducho vybrala svoju obľúbenú obeť, ktorú nehodlala nechať na pokoji ani po smrti?
Nech už bola pravda akákoľvek, Walter Summerford sa stal legendou. Mužom, ktorého blesky milovali až priveľmi. Osud alebo nešťastná zhoda okolností? Na to už nikto nepozná odpoveď.

Zásah bleskom je síce vzácny, ale nie nemožný. Známe prípady ľudí, ktorí boli zasiahnutí viackrát, sú skôr extrémnou výnimkou než pravidlom. Walter Summerford (ak jeho príbeh nie je len legenda) by bol skutočným unikátom v štatistike! Paradoxne ho však predčil niekto iný...

Ak niekoho raz zasiahne blesk, pravdepodobnosť, že sa to stane znova, sa zvyšuje, pretože pravdepodobne trávi veľa času vonku alebo v rizikových podmienkach. Príkladom je Roy Sullivan, americký ranger, ktorý bol zasiahnutý až 7-krát! Roy bol muž, ktorého osud sa akoby vysmieval štatistike. Tento americký lesník, pracujúci v národnom parku Shenandoah, sa stal držiteľom unikátneho rekordu.

Prvý zásah prišiel v roku 1942, keď sa schovával pred búrkou v požiarnom strážnom domčeku. Potom nasledovali ďalšie bizarné incidenty – v aute, na záhrade, pri rybačke, dokonca aj pri bežnej prechádzke. Každý zásah mu spôsobil popáleniny, stratu nechtov, spálené obočie alebo vlasy, no vždy prežil.
Jeho smola bola tak legendárna, že sa mu začali ľudia vyhýbať, aby sa nestali jeho „bleskozvodnými kolegami“. Napokon, hoci vyhral boj s prírodou, prehral s vlastnými démonmi – v roku 1983 zomrel na vlastnú ruku. Napriek tomu zostáva neprekonanou legendou, známou ako „ľudský bleskozvod“.