A tak sa objavil Láďa od Břeclavi. Bol jedináčik, rodičia už boli dôchodcovia. Asi po pol roku ma chceli spoznať. Keď sa budúcemu svokrovi na košeli odtrhol gombík, ochotne som mu ho prišila. Potom som uvarila bravčový perkelt - a bola svadba.

V dobrom aj v zlom
Svokra bola vynikajúca žena, taká sa rodí jedna zo sto. Spolu sme robili na poli, prali, šili, varili a každú nedeľu chodili do susednej dediny na zmrzlinu. Keď som v devätnástich rokoch mala mimomaternicové tehotenstvo, prosila doktorov, aby sa o mňa dobre postarali. O rok a pol na to zomrela na mozgovú mŕtvicu a mne sa zrútil svet.

Môj muž sa začal venovať kamarátom, čo predtým nemohol, lebo svokra ho držala nakrátko. Začal piť. Potom zmenil zamestnanie, z murára sa stal železničiar. Jedného dňa mi oznámili, že mal v práci úraz a leží v nemocnici. Hneď som šla za ním. Bolo to hrozné, museli mu amputovať jednu nohu pod kolenom, druhú nad kolenom. Láďa bol zúfalý, chcel zomrieť. Chodila som ho vlakom každý druhý deň umývať do nemocnice a utešovať. Potreboval ma a ja som predsa prisahala, že s ním budem v dobrom aj v zlom.

Varovné príznaky zákernej choroby neprehliadajte a čím skôr navštívte lekára.
Zdroj: Shutterstock

Odišla som k rodičom
Keď Láďu prepustili domov, mala som s ním starosti ako s malým deckom. Vozila som ho na vozíku. Po roku dostal protézy, z úrazového a poistky si kúpil auto, ktoré dal prerobiť na ručné riadenie. Aj ja som si musela urobiť vodičský preukaz... Prečo? Aby som ho takmer denne vozila z krčmy opitého domov.