Neviete sa zbaviť stresu? TENTO ORGÁN utrpí najviac!

No tak ako všetkého veľa škodí, aj stres v nadmerných množstvách prispieva k negatívnym zmenám v našom organizme. Je známe, že dlhodobý stres má vplyv na zdravie človeka. Vedeli ste, že život v dlhodobom strese môže zmeniť aj váš mozog?

Kortizol
Dnešní ľudia žijú často v strese. Je to jedna z hlavných príčin rôznych civilizačných chorôb, alebo k nim minimálne prispieva. Problémom je hlavne hormón kortizol, ktorý sa pri strese vyplavuje a ovplyvňuje celý rad funkcií nášho organizmu. Nadmerné hladiny tohto hormónu prispievajú napríklad k priberaniu, osteoporóze, žalúdočným problémom, rakovine, cukrovke či srdcovým chorobám. V neposlednom rade kortizol vplýva aj na mozog.

Stres a mozog
Štúdie preukázali, že dlhodobý stres nás môže okrádať o pamäť. Stres negatívne vplýva na vznik nových neurónov v hipokampe (oblasť mozgu súvisiaca s učením, emóciami a pamäťou). Stres okrem blokovania tvorby nových neurónov negatívne vplýva aj na rýchlosť spojenia medzi bunkami. Hipokampus reaguje veľmi citlivo na hormón kortizol a pri jeho dlhodobom pôsobení dochádza k vážnym poškodeniam, ktoré zasahujú do kvality života človeka a spôsobujú tiež rôzne psychologické problémy.

Keď je hipokampus kvôli stresu obmedzený, zintenzívňuje sa aktivita amygdaly (centrum mozgu pre spracúvanie emócií a motivácie). Zvýšená aktivita amygdaly vysiela do organizmu signály ohrozenia a paniky, v dôsledku čoho je negatívne ovplyvnená naša schopnosť prijímať nové informácie a sme náchylní prepadať emóciám, sme akoby stále v panike a strachu.
Zjednodušene povedané, pri dlhodobom strese sa nám mozog „scvrkáva“,  strácame pamäť, sme náchylnejší na depresie a správame sa emocionálne.

Výsledok
Dlhodobý stres v konečnom dôsledku vedie k zvýšenému riziku depresie, schizofrénie, demencie či Alzheimerovej choroby. Je tiež faktorom prispievajúcim k rôznym závislostiam, napríklad alkoholizmu či drogovej závislosti.

Čo s tým?
Aby sme si svoj mozog udržali zdravý a správne fungujúci, je dôležité zamerať sa na odbúravanie stresu. Pomôcť môže fyzická aktivita (joga, prechádzky alebo rôzne športové aktivity), meditácia, dostatok spánku, ako aj vyvážená a kvalitná strava – so zameraním na potraviny s vysokým obsahom antioxidantov, ktoré pomáhajú bojovať proti voľným radikálom.

V neposlednom rade vyhýbanie sa nadmerným množstvám kofeínu a alkoholu. Aj keď je dnes život často uponáhľaný a stres sa zdá byť neoddeliteľným spoločníkom, mali by sme naozaj myslieť dopredu. Veď bez zdravého mozgu niet plnohodnotného života.