Marcela Martinková

Každá doba prináša iné vymoženosti aj možnosti. To, čo je dnes pre nás samozrejmosťou, bolo pre naše babičky skôr luxus...

Viete si predstaviť, že by ste sa každý večer kúpali podľa poradovníka? Lebo naše babičky aj prababičky to tak robili. My si môžeme dožičiť denne sprchu či kúpeľ a nemusíme sa deliť o vodu a priestor vo vani ešte s niekým iným. Pred vyše storočím to fungovalo úplne inak. Kúpeľ sa niesol v&nbsp;inom duchu u&nbsp;šľachty,&nbsp;v&nbsp;inom u&nbsp;chudobných. Používala sa len čistá, zvyčajne studená voda - v&nbsp;lepšom prípade s&nbsp;prídavkom bylín. Bohatší si dopriali teplý kúpeľ v&nbsp;drevených kadiach, ktoré mohli byť vystlané plátnom.

V&nbsp;chudobných rodinách na umývanie používali vandlík, lavór alebo drevený džber. V&nbsp;ňom sa postupne v tej istej vode&nbsp;umyli všetci členovia rodiny. Zvyčajne začínal gazda, po ňom išla gazdiná,&nbsp;potom deti podľa veku. Najmladšie umývaciu štafetu ukončilo. Naše babičky si však pamätajú, že tento zvyk sa preniesol aj do nedávnej minulosti. Nebolo nič čudné, ak sa vo vani vykúpala v&nbsp;jednej vode celá rodina.

Do päťdesiatych rokov 20.&nbsp;storočia existovalo na väčšine Slovenska takzvané obliekanie „naspodok“ a „navrch“. Čo to znamená? Že žena mala na sebe dva rubáše&nbsp;– spodnicu a&nbsp;vrchnú sukňu. Spodnica si toho pamätala naozaj veľa. Naše babičky ju nosili priamo na tele, preto sa rýchlo znečistila a opotrebovala. Vrchný odev nosili najmä medzi ľudí. Bol o&nbsp;poznanie čistejší a zachovalejší.&nbsp;A tak sa zo žartu hovorievalo: Navrchu „juj“, naspodku „fuj“.

&nbsp;Spláchne posledný

Splachovanie toalety, až keď vykonali potrebu všetci členovia rodiny, bol bežný jav najmä v čase septikov. Dnes, keď je takmer každá toaleta napojená na verejnú kanalizáciu, si to už nevieme predstaviť. Pred niekoľkými rokmi však bolo potrebné, najmä v obciach bez kanalizácie, doslova šetriť miestom. Septik mal obmedzený objem, a kto nechcel volať cisternové vozidlo, ktoré by obsah septiku odstránilo, častejšie ako raz za mesiac, robil to. Šetrilo sa tak nielen vodou, ale aj peniazmi. Každé vyprázdnenie „žumpy“ niečo stálo.

Ošatenie po súrodencovi

Oblečenie po staršom súrodencovi? Ani dnes to nie je nič nezvyčajné, najmä ak vychovávate malé deti. Na rozdiel od čias, keď sa starali o svoje deti naše babičky, však máme jednu veľkú výhodu. Drobci, najmä tí najmenší, majú toľko oblečenia, že ho nestihnú vynosiť, nieto ešte zodrať! Mnoho vecičiek im nestihnete ani len obliecť, prípadne ich mali na sebe len párkrát. Prečo by ich potom nemalo „zrecyklovať“ ďalšie dieťa?

Problémom však môžu byť topánky z druhej ruky. Vyzerajú ako nové, dostatočne spevňujú nohu,&nbsp;majú aj celkom fajn podrážku, tak prečo by ich nemohol vynosiť mladší súrodenec? Naše babičky ich teda s&nbsp;radosťou posúvali ďalej v&nbsp;snahe ušetriť. Neurobili ste to zopárkrát s&nbsp;väčším či menším úspechom aj vy? Ak áno, urobili ste chybu. Každý človek, teda aj dieťa, má iný typ chôdze. Ak použijete už „vychodené“ topánky, ktoré pred vami alebo vaším dieťaťom rozčaptal už niekto iný, koledujete si o&nbsp;poriadne problémy. Takéto topánky deformujú nohu,&nbsp;dokonca aj držanie tela. Šetriť na topánkach sa teda nevypláca.

Čo takéto topánky spôsobujú a babičky o&nbsp;tom nevedeli?

Dnes sa správate ekologicky. Bežný domový odpad separujete na papierový, plastový, sklený, zvyšok odhodíte do bežného komunálneho odpadu alebo jeho časť v lepšom prípade zužitkujete do kompostu. Naše babičky separovali a možno si to ani neuvedomovali.

Papier slúžil na podpaľovanie dreva v peci, do novín sa balili potraviny (nebolo to síce zdravé, ale úsporné), obaly z plastov sa takmer nepoužívali, veď aj mlieko sa kupovalo vo vratných fľašiach zo skla, a namiesto igelitiek babičky používali látkové tašky alebo košíky.

Takmer každá rodina, ktorá žila na vidieku, chovala mačku, psa aj hospodárske zvieratá. Potravinové prebytky teda neskončili v koši. Pomyje pre prasce, zvyšky zeleniny pre hydinu, kozu či králiky a o suchý chlieb a pečivo bolo tiež postarané. Všetko v duchu: Ani kúsok nazmar!

Súčasné štatistiky sú viac ako varujúce. Podľa nich vyhodí priemerný obyvateľ Slovenska ročne až 111 kilogramov jedla. V&nbsp;Európskej únii sa každý rok vyhodí asi 88 miliónov ton potravín. V&nbsp;prepočte na každého obyvateľa Únie to vychádza až na 173 kilogramov potravín ročne!&nbsp;

Najčastejšie vyhadzovanou potravinou je na Slovensku chlieb a pečivo (35 %). Až 29 % z&nbsp;vás uvádza, že vyhadzuje zvyšky uvareného jedla.&nbsp;Približne 74 % domácností uvarí viac jedla, ako reálne zje, a v 34 % prípadoch sa potraviny pokazia, lebo im uplynie dátum spotreby ešte prv, než sa vôbec dostanú na stôl.

&nbsp;Malá kopa pýta viac

Viete si predstaviť, že by ste zdieľali domácnosť s rodičmi, so starými rodičmi, so súrodencami a s ich deťmi? V minulosti bolo bežné dvoj- aj trojgeneračné bývanie. Mama, otec, syn, dcéra, babka, dedko, prípadne aj prarodičia. Viacgeneračné bývanie bolo pred desiatkami rokov rozšírené najmä na vidieku. Dnes sa k nemu mladí ľudia vracajú viac-menej z donútenia. Často ide o jedinú možnosť, ako slušne bývať, keď im chýbajú financie. Spoločné bývanie s rodičmi, keď už máte vlastnú rodinu, má viacero výhod aj nevýhod. O tom vedeli už aj naše babičky.

Výhody – starí rodičia často preberajú funkciu opatrovníkov, pestúnov, ale aj kuchárov a upratovacej služby.

Nevýhody - rozdielne názory na výchovu detí, iné stravovacie návyky, rozdielny čas odchodu do postele, iný výber programov v televízii…

Jednoduchšie je navariť 6 alebo 8 obedov ako 3 či 4, najmä ak sa rozhodnete variť napríklad guláš či kapustnicu. Pri varení vo veľkom paradoxne ušetríte, lebo sa nájde vždy niekto, kto s radosťou zje aj zvyšky z hrnca, a tak neplytváte potravinami.

&nbsp;Šetrenie energiami

Fenoménom súčasnosti sú prekúrené a vysvietené byty či domy. Naše babičky boli, naopak, expertky na šetrenie energiami. Zvyčajne kúrili len v „srdci domu“, teda najčastejšie v kuchyni a spoločnej izbe. Spálne zostávali aj počas zimy chladné. Spávalo sa pod veľkými perinami. A každý bez rozdielu za sebou zhasínal svetlo. Priznajte si, robíte to aj dnes alebo doma neustále vysvecujete, akoby ste čakali prinajmenšom návštevu britskej kráľovnej?

Rozhodli ste sa šetriť na energiách? Potom začnite už pri výbere spotrebičov, ktoré by mali byť čo najúspornejšie. Zabudnite na nákup zbytočností, ako je klimatizácia či hotdogovač. Vymeňte klasické žiarovky za úsporné a zbytočné je aj drahé elektrické kúrenie. Ak ste si obľúbili varenie na „elektrine“, vedzte, že najúspornejšia je indukčná varná doska. Najväčším žrútom energie sú spotrebiče zapojené v režime pohotovosti. Ide o televízor, počítač či rádio, ale aj nabíjačky na mobil či tablet – stačí, ak svojich verných spoločníkov dobíjate dlhšie, ako potrebujú.

&nbsp;Sladkosti len občas

Aj keď dnes babičky kupujú sladkosti vnúčatám priam na kilá, keď boli mamami ony, svojim deťom dopriali sladkosti len za odmenu. Dôvodom boli nielen financie, ale najmä menšia dostupnosť sladkých dobrôt. Presnejšie, mohli si vyberať len z niekoľkých druhov a tie „dovozové“ boli najčastejšie len pre šibačov alebo ich nosil Mikuláš. Menej sladkostí malo aj výhody. Znamenalo menej zubných kazov, menej civilizačných ochorení aj menej obéznych ľudí.

Jeden Slovák za rok zje priemerne 3,8 kg čokolády a čokoládových sladkostí, čo je asi 10 gramov denne. Je to málo? Nedajte sa oklamať - dáta hovoria len o čokoláde. Ďalšie sladkosti, nečokoládové cukrovinky a zákusky v štatistike zahrnuté nie sú. Napriek tomu sa zdá, že jeme menej sladkostí ako kedysi. Pred desaťročím sme totiž za rok zjedli takmer o kilogram čokolády viac. Priemerná spotreba čokolády a cukroviniek dosahovala až 4,6 kg na jedného obyvateľa. Zdá sa, že sa už prejavuje naša snaha o zdravý životný štýl...

Ako žili naše babičky? Na čom šetrili viac ako my?

Výber pre vás