Maca

Na svete ich rastie 10- až 15-tisíc druhov. Na Slovensku sú najrozšírenejšie v ihličnatých a listnatých lesoch. Najlepšie sa im darí v tieni, ale prežijú aj na kôre niektorých stromov. Ich význam je pre prírodu mimoriadny, lebo svojím rastom (vytvárajú akési vankúšiky) udržiavajú vlhkosť v pôde aj v prízemných častiach ovzdušia. Majú však aj iné využitie. Každý rok si z nich môžete urobiť vymeniteľný podklad napríklad na betlehemy, v ktorých predstavujú akúsi trávu. Rašelinník dokonca ľudia v niektorých častiach sveta používali namiesto detských plienok.

Kôra sa definuje ako povrchová vrstva stromov a krov, borka je kôra druhotná. Obidve však majú veľký význam. Sú určujúcim znakom druhov a foriem drevín, ale výťažky z kôry niektorých stromov (napríklad zo smreku a z duba) sú tiež dôležité. Získava sa z nich látka, ktorá sa využíva pri úprave koží, ale aj vo farbiarskom priemysle a pri výrobe atramentu.

Slávny lekár a&nbsp;botanik P. O. Mattioli napísal: „Dubenky zbierajte na stromoch, až keď poriadne vyschnú. Roztlčte ich na prášok a&nbsp;priložte na hnisajúcu ranu. Pomôžu s&nbsp;jej liečbou. Keď zas budete týmto práškom potierať ďasná, zabránite hnisavým výtokom zo zubov a&nbsp;zahojíte aj vredy v&nbsp;zuboch.“

Dubenky sú zdrojom kanínu, ktorý sa používal na výrobu dubenkového atramentu. Ten bol veľmi rozšírený na písanie v dobe od 12. do 19. storočia.

Je to guľka alebo akýsi plod, ktorý vyrastá na duboch. Môže zaň hmyz, ktorý nakladie do kvetu duba vajíčka. Tie pôsobia invazívne a kvet sa bráni. Začne sa zväčšovať, až vznikne guľka veľká asi 2 centimetre.

Kôra duba, brezy a topoľa

Hladkú lesklú kôru z&nbsp;kmeňov dubov, ktorá je mladšia ako 20 rokov, alebo z&nbsp;vetví, ktoré sú nanajvýš 10 cm hrubé, zlúpte najlepšie na jar. Najskôr ju usušte na slnku a&nbsp;potom dosušte pri teplote 45 stupňov Celzia. Pôsobí protizápalovo a&nbsp;zastavuje krvácanie. Pomôže vám pri omrzlinách, popáleninách, hemoroidoch aj pri potení nôh. Stačí, keď usušenú kôru vložíte do teplého kúpeľa a&nbsp;postihnuté miesta v&nbsp;ňom necháte chvíľu močiť.

Z kôry brezy, ktorá je podľa Mattioliho „mastná“, vyvárali Francúzi smolu, ktorá počas stáročí slúžila na výrobu pochodní. V stredoveku používali čerstvú brezovú kôru v medicíne. Významná je aj kôra topoľa bieleho. Zbierajte ju na jeseň a&nbsp;rýchlo ju usušte. Podobne ako dubová, výborne funguje v&nbsp;kúpeli na nohy, keď sa vám nadmerne potia.

Ihličie sú vlastne listy ihličnatých stromov. Poľnohospodári ho podceňujú a&nbsp;botanici vynášajú do nebies. Poľnohospodárom poskytovalo takzvaný „studený hnoj“ a&nbsp;používali ho ako núdzové krmivo, keď mali nedostatok iného krmiva, ale aj ako podstielku pre hospodárske zvieratá. Malo však veľmi nízke výživové hodnoty. Ale podľa Z. Veselovského, niekdajšieho riaditeľa pražskej zoo: „Čo je pre človeka nechutné, to je pre slony lahôdka.“

Už od raného stredoveku ľudia do kúpeľa používali mladé výhonky borovíc, lebo mali liečivé účinky. Liečili napríklad neurologické problémy. Napriek tomu, že dnes balneológovia (balneológia je náuka o liečivých a kúpeľných prameňoch), považujú borovicový kúpeľ za dosť zastaralú terapiu, priznávajú, že ešte začiatkom 70. rokov minulého storočia ju odporúčal ako vhodnú terapiu profesor K. Přerovský, riaditeľ Výskumného ústavu balneologického v&nbsp;Mariánskych Lázňach. V&nbsp;niektorých krajinách patria doteraz k&nbsp;oficiálnym terapiám.

Borovicové a smrekové šišky

Rôzne zdroje podporujú rôzne využitie šišiek. Med z&nbsp;mladých borovicových šišiek je dnes veľmi obľúbený ako prírodný liek na kašeľ. Môžete ho vyrobiť aj zo smrekových šišiek, prípadne pripraviť sirup (čaj, soľ, olej, med...) zo smrekových výhonkov ktoré obsahujú veľa vitamínu C. A že to nie je nič nové, dokazujú slová už spomínaného lekára a&nbsp;botanika Mattioliho, ktorý kedysi pôsobil na dvore arcikniežaťa Ferdinanda.

Tvrdil: „Zelené borovicové šišky roztlčené skôr, ako stuhnú a&nbsp;zdrevnatejú, uvarené v&nbsp;sladkom víne a&nbsp;používané každý deň osem hltov alebo štvrtinu džbánika, pomáhajú pri chronickom kašli a&nbsp;suchotách. Voda pálená z&nbsp;týchto borovicových šišiek vyhladzuje vráskavú tvár a&nbsp;zabraňuje, aby vám nadmerne narástli prsia. Stačí, ak na ne budete pravidelne ukladať vlnené šatky namočené vo vode, kde sa vylúhovali šišky. Vyplachovaním a&nbsp;premývaním takouto vodou dokážete vsunúť späť do lona pri pôrode vytlačenú maternicu a&nbsp;zmenšiť ju na pôvodnú veľkosť. Veľký účinok majú aj smrekové šišky. Šatku dobre namočenú v&nbsp;ich odvare priložte na veľké bradavice. Spoľahlivo ich vyťahuje von...“

Stromy ľuďom poskytovali nielen kôru, ale aj výhonky a&nbsp;plody. Dôležitá bola aj ich miazga. U&nbsp;nás trochu menej, ale americkí Indiáni často používali miazgu javorovú. V&nbsp;našich končinách sme radšej a&nbsp;oveľa častejšie používali brezovú miazgu napriek tomu, že menej sladila. V&nbsp;roku 1906 napísal M. Maurizio: „Sedliaci navrtávajú na jar brezy, zachytávajú ich miazgu a&nbsp;ešte čerstvú ju pijú alebo ju nechajú na slnku v&nbsp;sudoch skvasiť a&nbsp;potom uchovávajú až do leta...“

Brezovej vode priraďovali aj liečebný účinok. Mattioli o&nbsp;ňom dokonca písal vo svojom herbári: „Medzi všetkými stromami sa nájde sotva jediný, ktorý by tak skoro ťahal do seba šťavu, ako je breza. Už na začiatku jari jej má v&nbsp;sebe toľko, že už po obyčajnom naškriabnutí nožom vypúšťa ihneď mnoho sladkej vody. Tak ju pili napríklad pastieri, keď boli smädní...“

Ale vráťme sa k&nbsp;javorovej miazge - tá začala byť na našom území populárna až v&nbsp;18. storočí. Ľudia navrtávali javory. Lekárnici z&nbsp;miazgy vyrábali cukrový sirup a&nbsp;sladili si ním kávu. Začiatkom 19. storočia sa už varilo javorového sirupu oveľa viac.

Tieto „dubové“ orechy sa nepoužívali len ako potrava pre divokú zver. Keď do vás niekto hodil žaluď, znamenalo to, že má o&nbsp;vás záujem. Prv než ľudia začali pestovať vo veľkom obilie, slúžili žalude ako najdôležitejšia rastlinná strava. Konzumovali ich až do stredoveku. Byzantský historik a&nbsp;arcibiskup Eustathios zo Solúna nazval dub „dojkou“ ľudského pokolenia. Na žaluďoch si pochutnával aj legendárny Don Quijote. Zo žaluďovej múky piekli ľudia dlhé roky chlieb a&nbsp;žaluďová káva sa dodnes odporúča ako veľmi zdravá alternatíva bežnej kávy, aj keď kráľovná kuchárok M. D. Rettigová tvrdila, že je nepríjemne trpká.

Možno vás to prekvapí, ale bukvice obsahujú veľa tuku, minerálov, vitamínov a&nbsp;mnohých iných prospešných látok. Obľúbenú pochúťku diviakov teda často jedával aj samotný človek. V&nbsp;horských oblastiach predstavovali bukvice rovnakú pochúťku, ako v&nbsp;tom období oveľa vzácnejšie a&nbsp;drahšie orechy. Ešte v&nbsp;prvej polovici 20. storočia z&nbsp;bukvíc vyrábali sladkosti a&nbsp;deti si ich v&nbsp;Prahe kupovali (kornútik za grajciar), ešte okolo roku 1903. Správy z&nbsp;Valašska zasa potvrdzujú, že tam z&nbsp;bukvíc lisovali olej. Používali ich aj do kávy,&nbsp;mnohí ľudia vyrábali z&nbsp;bukvíc dokonca múku.

Dary LESA: Zabudnuté poklady, ktoré poznáme ale NEVYUŽÍVAME

Výber pre vás

Dary LESA: Zabudnuté poklady, ktoré poznáme ale NEVYUŽÍVAME

Súvisiace články

ZDRAVŠIE nakupovanie a varenie: Bylinky namiesto soli, pohánka namiesto múky!

Čo je zdravšie? Jesť viac ovocia, či radšej zeleniny?

Červená paprika vs Zelená paprika: Ktorá farba ponúka viac dôležitých živín?

Špagetová tekvica vs Cuketa: Ktorá letná tekvička má lepší nutričný profil?

Zabudnuté MÚKY: Vyskúšajte aj inú ako pšeničnú

Výber pre vás