Redakcia Báječná žena

Nielen dnes, ale aj po vojne malo jedlo „utužiť zdravie“ a&nbsp;spríjemniť život. Odporúčalo sa variť chutne, ale aj úsporne. Už vtedy sa vedelo, že lepší je čierny chlieb ako biely, biele pečivo či koláče. Polievku mala gazdinka podávať na obed, ale aj na večeru, hlavne keď bol obed len skromný. Vtedy bola polievka úvodom k&nbsp;objemnejšej a&nbsp;sýtejšej večeri. Rovnako sa mali v&nbsp;jednotlivých dňoch strie­dať slané a&nbsp;sladké jedlá. A, samozrejme, nemalo sa to preháňať so soľou a&nbsp;s&nbsp;korením.

Jedla nebolo dosť. Svedčí o&nbsp;tom aj to, že autori si kládli otázku, koľkokrát denne sa má jesť. Odpoveď by dnes mnohých asi neuspokojila. Stačilo jesť ráno, na obed a&nbsp;večer. Päť porcií za deň dostali len deti a&nbsp;ľudia, ktorí veľmi ťažko pracovali. Dokonca aj ťažko pracujúci si často museli vystačiť so štyrmi jedlami za deň – vynechaný bol olovrant. Jesť mali ľudia vždy v&nbsp;určitom čase a&nbsp;tento čas presne zachovávať. Mali jesť pomaly a&nbsp;hlavne teplé jedlá, takže gazdinky varili nielen obed, ale aj večeru.

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Ak bola na obed sýta polievka – fazuľová alebo zemiaková na kyslo, gazdinka už nevarila hlavné jedlo, ale pridala kúsok koláča, napríklad makový kysnutý závin, osie hniezda alebo buchtu. Večera mala byť tiež teplá, varili sa zeleninové, cestovinové jedlá alebo jedlá z&nbsp;vnútorností – granadír, žemľovka, rezancový nákyp s&nbsp;kompótom, husacie drobky s&nbsp;krúpami a&nbsp;kvasenou uhorkou, dusená kaša zo zakáľačky, hrachová kaša s&nbsp;párkom či opekanou salámou.

Jedlá mali byť radšej dochutené domácim korením – „tlčenou“ rascou, cesnakom, majoránom, kôprom, hubami, pažítkou – než „korením cudzozemským“. Korenie sa malo používať podľa možnosti vždy rozomleté, lebo jeho spotreba tak bola menšia. Gazdinky nemali vylievať ani vodu z&nbsp;varenia zeleniny či zemiakov, mohli ju použiť na prípravu iných jedál. 

Ak si myslíte, že lahôdkové droždie je aktuálny výmysel foodblogeriek, ste na omyle. Svoje miesto malo v&nbsp;kuchyni už pred desaťročiami. Tým, že obsahuje vitamín B, malo ľudí chrániť pred „ochorením nervov a&nbsp;kože“. A&nbsp;keďže nebol dostatok mäsa, jedlám dodalo aj mäsovú príchuť. Dnes sa používa do omáčok, dipov, dres­singov či na šaláty.

Viac inšpirácie z kuchýň našich babičiek nájdete <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/gal/moderna-gazdinka/varenie-podla-nasich-starych-mam-lacne-vyzivne-naozaj-sikovne/2">V GALÉRII TU!</a>

Zdroj: <a target="_blank" rel="noopener" href="https://dobrejedlo.pluska.sk/tipy/ako-gazdovali-nase-stare-mamy-ked-mali-hlboko-vrecka-vedeli-vzdy-poradit">dobrejedlo.pluska.sk</a>

VARENIE podľa našich starých mám: LACNÉ, výživné a naozaj šikovné!

Výber pre vás

VARENIE podľa našich starých mám: LACNÉ, výživné a naozaj šikovné!

Súvisiace články

Aj vy si uťahujete OPASOK? Vieme, ako ešte viac UŠETRIŤ na energiách!

4 veci, ktoré MUSÍTE vedieť o vitamíne C: Aké skladovanie mu škodí?

Ako ušetriť na nákupoch JEDLA a stále jesť ZDRAVO? Dá sa to, ak urobíte toto...

KVÍZ: Viete, z akých potravín nepriberiete? Otestujte sa a dozviete sa to!

Súboj zdravej úrody: Je výživnejší kaleráb alebo reďkovka?

Ideálne ovocie pre každé ZNAMENIE: Viete, ktoré sedí presne ku vám?

Milujete zemiakový šalát? 6 najlepších rád, ako mu ubrať kalórie

Nebojte sa jesť vajíčka: Sú zdravé, ak... Pozor na skladovanie!

Výber pre vás