Bohdana Ondrášková

V malebnom podhorskom mestečku Onda v provincii Valencia vychovávajú s priateľom jej 11-ročného syna Daniho. Zo Slovenska odišla Monika ešte mladučká, po prvom semestri psychológie, lebo študijný odbor nebol nič pre ňu a túžila sa pozrieť do sveta. Vybrala sa teda robiť au-pairku do krajiny, ktorá ju odmalička fascinovala a navyše tam mala bratranca.

Syn má štyri mená Netrvalo dlho a Monika si zamilovala temperamentnú južanskú krajinu. „Keď v lete za mnou prišli mamina s bratom, už som rozprávala plynule po španielsky, aj keď po príchode som nevedela ani ceknúť. Nechceli mi to veriť,“ smeje sa dnes mama Daniho, na ktorého mala v ranom detstve účinnú výchovnú metódu. Napomínala ho celým menom vyskladaným z dvoch krstných mien a oboch priezvisk rodičov: Saul Daniel Barea Mosná - až vtedy sa zľakol.

Ťažké mu bolo vysvetliť aj to, že je spolovice Španiel a spolovice Slovák, nechcel tomu veriť. Povedal, že je stopercentný Španiel a len desaťpercentný Slovák. „A tak to aj vyzerá,“ potvrdzuje Monika s tým, že aj synov pôvod zohral veľkú úlohu pri rozhodovaní, keď z času na čas zvažovala návrat na Slovensko.

Nebolo to len ružové Monikin druh vlastní trafiku, kde predtým aj pracovala. V Španielsku totiž tabakové výrobky kúpite iba tam, takže sa to stále oplatí. Vyskúšala si aj nezamestnanosť, no dnes je manažérkou predaja, ktorá kontroluje umiestnenie a prezentáciu výrobkov. Aj keď začiatky boli plynulé, lebo žila u rodiny a starala sa im o deti, španielčina jej išla od ruky a prišla láska, nie všetky dni boli ako selanka.

„Napríklad s otcom svojho syna už nežijem. Tiež som prišla o byt. Keď som stratila prácu a banka mi navyšovala hypotéku, nezvládala som splácať. Musela som byt predať, vyrovnať si úver a ísť do prenájmu. Ten mi však nikto nechcel dať bez pracovnej zmluvy, aj keď som bola ochotná zaplatiť vopred. Neviem, ako to funguje na Slovenku, ale tu je to paradox,“ hovorí Monika o finančnej slučke.

Slovenský chaos a nespokojnosť Keď Monikin priateľ prvýkrát letel na Slovensko, mal predsudky, ale učarovala mu naša zeleň a „krásne domy a ich vybavenie“, ktoré nečakal. Časť slovenskej rodiny má Monika pri sebe, takže tá jej chýbať nemusí a necnie sa jej ani za rodnou, „večne nespokojnou“ náturou. „Potrebovali by sme viac pokory a vďačnosti. A čo sa týka aktuálnej situácie, na diaľku sa nám zdá, že je doma akýsi politický chaos. Situácia sa neupokojila, naopak, stále sa všetci sťažujú,“ čuduje sa Monika.

Vo svojom živote by som vymenila len štúdium – za ekonómiu.

Syn a výlety Vo voľnom čase sa Monika venuje predovšetkým synovi, aj keď už sa dostáva do puberty a čoraz častejšie funguje s priateľmi. Rada chodí aj na túry, keďže okolie Valencie je známe nádhernou vnútrozemskou prírodou, v lete najmä k moru. „Najviac mám pochodené východné pobrežie, no musím priznať, že mojou srdcovkou je Barcelona. Vždy, keď ma navštívi slovenská kamarátka, vyberieme sa tam,“ priznáva Monika.

Pikošky o Valencii a Španielsku od Moniky

Korona priniesla nezamestnanosť Španielsko bolo jednou z najviac postihnutých krajín koronavírusom na svete. Neskôr prišli aj tvrdé obmedzenia, nechodilo sa do práce, vykrývalo sa to dovolenkami, no mnohí o zamestnanie prišli. Deti sa učia aj skúšajú online. Momentálne je valencijský kraj v druhej fáze návratu do „nového normálu“. Stále sú povinné rúška aj odstup, mimopracovne sa nedá vycestovať z okresu a reštaurácie môžu byť zaplnené len z 30 percent kapacity. V čase korony sa však Monika nenudila. Dokonca našla záľubu v šití – a nielen rúšok.

<a href="https://zena.pluska.sk/gal/skutocne-pribehy/kkk" target="_blank" rel="noopener">Kliknite do galérie fotografií.</a>

Monika odišla zo Slovenska ako mladučká: Som vďačná za malého Španiela!

Výber pre vás

Monika odišla zo Slovenska ako mladučká: Som vďačná za malého Španiela!

Súvisiace články

Zobudil sa a nepoznal svoju ženu ani tri deti!

Má obriu nohu, napriek tomu tancuje: Nikdy sa nevzdávam!

Po chemoterapii mala byť NEPLODNÁ, dnes má bábätko

Výber pre vás