Jana Oľhová: Nemám rada rozmaznané deti! (ROZHOVOR)

Janka je aktívnou televíznou aj divadelnou herečkou, vyučuje na vysokej škole a vychovala šesť detí. Stretli sme sa s ňou krátko po generálke divadelnej drámy Krvavá svadba z pera významného španielskeho autora Federica García Lorca. Príbeh zasadený do horúcej Andalúzie prináša príbeh o matkách, ktoré prichádzajú o synov, o otcoch a dcérach, o láske, ale aj o cti, ktorá je nad všetky racionálne úvahy. My sme sa s Jankou porozprávali o práci, ale aj o súkromí. Ktoré ročné obdobie má najradšej a prečo uprednostňuje prísnu výchovu?  

V práci sa nezastavíte. Beriete si divadelné postavy a úlohy aj domov, alebo sa viete od svojej práce odosobniť?
Ja si prácu domov nenosím. Samozrejme na ňou premýšľam, lebo hlava sa nedá úplne vypnúť najmä keď sa blíži napríklad premiéra, ale snažím sa od práce doma odstrihnúť. Lebo inak je to so mnou dosť ťažké. Duchom som neprítomná a snažím sa na svoju úlohu čo najviac sústrediť. Napriek tomu môžem povedať, že si prácu naozaj nenosím domov a texty, ktoré tak všetci obdivujú, že ako sa ich dokážeme naučiť, si riešim v divadle na skúške.
 
Občas aj improvizujete, alebo sa držíte prísne textov a scenára?
Ľudia majú predstavu, že si na javisku môžeme hovoriť, čo chceme. Nie je to tak. Divadlo má presné pravidlá a improvizovať môže herec len na pôde, kde je to dovolené alebo možné. Ale v type inscenácie, akou je napríklad Krvavá svadba, ktorú hráme na doskách Slovenského národného divadla, si improvizáciu naozaj nemôžeme dovoliť. Všetko musí byť presné.
 
Čo ak hercovi vypadne text?
Stáva sa to a poviem vám, je to veľmi nepríjemné. Ale musí sa z toho nejako dostať sám...

Ja javisku ste hrali viac postáv. Ako je to vo vašom reálnom živote? Máte občas viac tvárí?
Ťažko povedať. Snažím sa byť vždy sama sebou, ale myslím si, že žijem celkom pestrý život. Som matka, som učiteľka, ktorá sa venuje svojim žiakom a venujem sa im myslím že dosť intenzívne dva krát počas týždňa. V divadle som herečka a som myslím že aj súkromná osoba, ktorá komunikuje s množstvom ľudí a stretávam aj množstvo ľudí. Tak si myslím, že na tom niečo bude. Som tu pre všetkých, ale vždy sa snažím byť aj sama sebou...

Kedysi ste povedali, že ste prísnejšia na svoje deti ako na svojich študentov. Je to pravda?
Máte správny postreh, lebo to naozaj tak je. Viem byť k žiakom naozaj veľmi priateľská, ale samozrejme – keď sa blížia skúšky a ide do tuhého, viem byť na nich aj veľmi prísna. Vtedy som dosť nekompromisná, nemám rada nedisciplinovanosť alebo ležérnosť. Vtedy vyžadujem od nich veľa.
 
Pokiaľ ide o vaše deti, v čom ste boli na ne najviac prísna?
Bola som prísna všeobecne vo výchove a nedovolila som im všetko, čo odo mňa chceli. Nemám totiž rada rozmaznané deti... 

Možno to bolo aj tým, že ste na šesť detí zostali sama a museli ste byť otcom aj matkou?
Viem, na čo chcete premostiť. Ja hovorím o prísnosti úplne od malička. Myslím si, že dieťa je prešpekulované úplne od začiatku a to doslovne. Aj keď je ešte je len v perinke a beriete ho na ruky veľmi často. Skúša hranice, pokiaľ až môže zájsť a keď mu to dovolíte, musíte ho mať na rukách neustále...  
 
Znamená to, že ste boli prísnou mamou, ktorá nezobrala bábätko na ruky a nechala ho plakať?
Nie, tak to nebolo. Myslím si, že keby naozaj veľmi plakalo, tak by som samozrejme neexperimentovala a ponúkla by som mu svoju náruč. Ale dieťa veľmi dobre vie, kedy môže rodičov trošku potrápiť.  

Máte neustále ukážkovú postavu. Ako sa udržiavate v kondícii?
Je to jednoduché. Treba si dávať pozor na životosprávu. Občas aj cvičím, ale nie som v tom dôsledná. Ale možno to je aj genetická záležitosť. Ale v mladosti som aj veľa športovala, tak to na mojom tele možno niečo pozitívne zanechalo. A pokiaľ ide o jedlo, všetci o mne vedia, že toho veľa nezjem.  

Vraj ste kedysi nemali veľmi blízko k vareniu a k sporáku ste sa postavili, lebo to bolo nevyhnutné...   
Súvisí to s tým, že jem len málo. Všimnite si, že kto rád papá a je to aj na ňom vidno, sa zvyčajne aj rád zvŕta v kuchyni a varí. A máte pravdu, môj prípad to naozaj nebol, aj keď som pre deti variť musela.
 
Vraj máte zvyk spoločných nedeľných obedov s deťmi...
Ak sme spolu! Som herečka a v divadle sa pracuje aj v nedeľu, takže ju mám len málokedy voľnú. Ale keď sa ako rodina stretneme, varenie nechám na svoje dcéry. Ja nevarím.  

Ako rada relaxujete?
Neviem vám to povedať, lebo my - herci máme veľmi nepravidelný voľný čas. Čiže viem totálne relaxovať a totálne si užívať voľno, keď ho mám. Tak isto si užívam aj leto, kedy máme divadelné prázdniny. Presne to je to obdobie, kedy si naozaj oddýchnem. Vtedy dokážem absolútne vypnúť. Teraz počas divadelnej sezóny som, podobne ako moji kolegovia, v jednom kole a prakticky sa nezastavím.  

Hovorili ste o lete. Máte rada aj zimu a chladné obdobie?
Som zimný typ. Jednak som narodená na Silvestra, ale zime aj rozumiem. Toto ročné obdobie so sebou prináša taký zvláštny pokoj pre krajinu aj pre človeka. Chlad a mráz mám radšej ako horúčavy, ktoré nám prináša leto.  

Evokuje to vo mne pohodlné kreslo, dobrú knihu a bylinkový čaj...
Nie, tak to rozhodne nie je. Nepredstavujete si to takto. Hovorím skôr o tom, že sa človek akosi upokojí a má čas na rozmýšľanie a analyzovanie svojho života. Viete vypnúť hlavu alebo naopak nechať myšlienky voľne plynúť, keď kráčate zasneženou zimnou krajinou a sneh vám vŕzga pod nohami. Mám to rada. Všetko je čisté a tiché...