Cukrárka Jozefína Zaukolcová: Aj ja pečiem podľa kuchárskych kníh...

Práve prebieha štvrtá sezóna šou Pečie celé Slovensko. Môžete ju porovnať s predchádzajúcimi?
To je veľmi zložité, lebo v každej sérii súťažili iní ľudia. Tak sa jednotlivé série porovnávajú len veľmi ťažko. Ale mám pocit, že z roka na rok k nám prichádzajú pripravenejší súťažiaci. Okrem toho, v aktuálnej sérii sa vo finále stretli veľmi milí ľudia. Na začiatku sa síce báli experimentovať a išli na istotu, ale po čase sa adaptovali a my sme videli, že máme veľmi kreatívnych finalistov.  

Aká ste porotkyňa? Mierna a benevolentná, alebo skôr prísna?
Myslím, že som sa už „obrúsila“ (smiech). Postupom času – keďže aj v tomto prípade už môžem hodnotiť štyri ročníky ako porotkyňa, som vraj podľa ľudí iná. Tak sa ich vždy opýtam, či som horšia, alebo lepšia.
 
A čo oni na to?
 Že som lepšia, ako som bola na začiatku v prvej sérii šou. Vraj už napríklad nie som až tak prísna na súťažiacich. Ale vtedy sa akosi odo mňa vyžadovalo, aby som bola práve ja tá „pedagogická“ a prísnejšia. Tak som robila kata. Ale samozrejme že hovoríme o súťaži, tak sa snažím na súťažiacich pozerať nie len cez prípadné sympatie, ale aj cez ich zručnosť a to, čo reálne v kuchyni dokážu. Takže keď nájdem chybu, musím im ju aj povedať. Ale snažím sa to urobiť tak, aby som nikoho neurazila a bola ľudská. Dôležité však je, aby súťažiaci pochopil, že urobil nejakú chybu.  

Ako vás ovplyvnila šou Pečie celé Slovensko? Čo sa vo vašom živote zmenilo?
Asi len to, že som stratila súkromie. Keď sa pohybujem medzi ľuďmi, viac ma spoznávajú. Chcú sa so mnou odfotiť, chcú sa pozdraviť alebo porozprávať. Občas sa mi stane, že sa ma chcú spýtať na nejaký recept. Dokonca sa mi na dovolenke priniesli koláčik na ochutnanie s tým, aby som im povedala, čo si o ňom myslím a či mi chutí.
 
Boli ste úprimná? 
Viete, že áno? Možno aj preto, že mi „zahrali na moju nôtu“... Priniesli mi totiž moju srdcovku a tou je karamelový veterník. Bol trochu iný ako ten môj, ale bol výborný. Tak som im ho naozaj pochválila...

Aký koláčik patrí okrem veterníkov k vašim favoritom?
Mám rada klasické zákusky, tak veterník bude asi vždy pre mňa najlepší. Ale nebránim sa ani moderným zákuskom. Ale idú Vianoce, tak čoraz viac bude opäť v „kurze“ aj suché pečivo, linecké koláčiky, medvedie labky, vanilkové rožky, orechovo-žĺtkové rezy a mnohé iné. Ale čoraz častejšie sa pri pečení vraciam aj k receptom, ktoré boli kedysi obľúbené, ale časom na ne ako keby ľudia zabudli. Takže opitý Izidor je tiež koláčik, na ktorý nedám dopustiť.  

Od akého termínu je najvhodnejšie vianočné koláče začať piecť?
Myslím si, že v súčasnosti je pečenie trendové, ale netreba to s ním preháňať a najmä nezačať piecť príliš skoro. Ak teda začal niekto pripravovať medovníčky už v októbri, neurobil podľa mňa dobre. Medovníčky stačí začať piecť v tomto období, teda v novembri a čajové pečivo týždeň pred Vianocami. Skôr by som to nerobila.
 
Dôvod? Aby ho hladné krky nezjedli?
Samozrejme môže byť aj to dôvodom, ale skôr ide o to, že aj napriek tomu, že sa o tomto druhu pečiva hovorí ako o trvanlivom, nie každému koláčiku „svedčí“ odležanie a je to aj cítiť na jeho chuti. Takže vždy treba myslieť aj na tento fakt. 

Prezradíte nám špeciálnu radu na to, aby sa vianočné pečivo zaručene vydarilo?
Treba sa držať receptov a zbytočne neexperimentovať, ak recept dokonale nepoznáte. Lebo práve dodržiavanie správnej gramáže a výrobných postupov je tým správnym kľúčom k úspechu.
 
Takže neexperimentujete a pečiete aj vy podľa kuchárskych kníh?
Keď skúšam nový recept, držím sa ho úplne presne a podľa receptu pečiem aj keď sa vraciam k receptu, ktorý som už robila, ale zabudla som ho. Ale mnoho receptov si upravujem aj podľa seba a robím to aj vtedy, keď sa mi na recepte náhodou niečo nepozdáva.  

Skúšate aj nové veci?
Veľa receptov si vymýšľam, ale ich aj kombinujem navzájom... Robím to veľmi rada. Okrem toho, pred časom mi vyšla moja kuchárska kniha, v ktorej sú výlučne moje autorské recepty.
 
Máte rada sladké, alebo radšej slané jedlá?
Sladkého - aj napriek tomu, že ho pečiem, paradoxne veľa nezjem. Ale mám asi narovnako rada sladké aj slané jedlá.  

Ako je to s vašimi koláčikmi? Jete ich aj vy, alebo si na nich pochutí skôr rodina a kamaráti?
Ja toho veľa nezjem a manžel tiež nie. Tak mi vždy povie, že načo toľko vypekám. A moja odpoveď? Znie jednoducho. Lebo ma to baví. Tak zvyčajne dopadnem tak, že síce napečiem, ale nie pre nás. Svoje výtvory porozdávam...
 
Spomeniete si ešte na svoje prvé cukrárske začiatky?
Na detské experimentovanie si nespomínam, ale keď som bola prváčka na strednej škole, tak som upiekla bábovkový koláč z piškótového korpusu s maslovo-margarínovým krémom a s ríbezľovým džemom a čokoládou.

Aj majster cukrár sa občas utne. Podarilo sa teda aj vám niekedy pokaziť svoj výtvor?
Teraz si nespomínam, ale určite áno. Najmä v začiatkoch, keď som sa piecť ešte len užila a nemala som dostatok skúseností. Teraz je nepodarkov samozrejme oveľa menej, aj keď ako ste povedali, aj majstre kat sa občas utne. Ale aj to patrí samozrejme k mojej práci. Lebo nepokazí len ten, kto nič nerobí.   

Vy nie ste len skvelá pekárka, ale ste aj pedagogička a vraj ste vyštudovali dosť nevšedný odbor...
Áno mám vyštudovanú katolícku teológiu, štúdium som ukončila pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Tak okrem cukrárčenia učím aj náboženskú výchovu.
 
Čo vám je bližšie? Pečenie alebo výučba?
Samozrejme pečenie. To bolo vždy mojou srdcovkou a náboženstvo – aj teraz v predvianočnom období, ale aj počas celého roka ja súčasťou môjho života. Študovala som ho, lebo ma vždy zaujímalo. Keď som so štúdiom teológie začínala mala som dvadsať rokov a naozaj veľa záujmov...