Problémy s nohou? Nela Pocisková o svadbe, dieťati aj nevšednej chorobe

Z rozhovoru, ktorý pred časom poskytla pre mesačník Zdravie, vyberáme to najzaujímavejšie...

Neplánujete Hektorkovi a Lianke súrodenca?
Nikdy nehovor nikdy, veď sme neplánovali ani jedno dieťa. Ale momentálne si to neviem predstaviť. Som veľmi spokojná s tým, čo mám. No napadlo mi to, keď som dávala preč detské veci – fakt je to už koniec? Myslím, že ešte ma niekedy túžba po dieťati drapne, ale Filip povedal, že to už nie s ním, že on už je na to starý.

V roku 2021 ste už takmer zorganizovali svadbu, no korona to neumožnila. Bude v najbližšom čase?
My to vlastne ani neriešime. Vnímame sa ako rodina, fungujeme ako rodina, máme spolu dve deti... Áno, už mi napadlo, či by som nechcela zažiť biele šaty a všetko okolo, ale doteraz vždy niečo bolo. Koniec-koncov, chcela som to naopak, najprv svadbu a potom deti. Nechcela som svadbu s tehotenským bruškom, ani s malým bábätkom, potom som bola zase tehotná, zase malé bábo. Takže sme od svadby upustili a vôbec ju neriešime.

Máte však  nového člena rodiny...
Štvornohého, volá sa Luna a je to weimarský stavač, môj vysnený pes. Takže menej spávam a viac nervačím, ako budem všetko manažovať. Ale ja som bola hlavný iniciátor, lebo som celý život vyrastala medzi psíkmi. Môj tatino má dvoch, mama má dvoch, brat má dvoch, Filipova Brita skončila u jeho rodičov. Počas materskej som štyri roky do Filipa hustila, aby sme si zaobstarali psa a naše deti s ním vyrastali. Známym, ktorí chovajú weimarov, sme raz spomenuli, že by sme si od nich vzali šteniatko, keby mali. No a práve keď som začala trošku viac pracovať, tak sa ozvali, či naozaj šteniatko chceme. 

Takže to zvládate?
Úprimne, neviem či som trošku neprerátala svoje sily. Mám doma akoby tretie dieťa. Ale zatiaľ je Luna úžasne zlatá a pokojná.  

Vraj ste si naplánovali viac sa hýbať, vzdelávať sa, učiť sa nový cudzí jazyk. Všetko plníte?
To si plánujem každý rok. V telefóne mám v pripomienkach zapísané aj byť v prírode, jazdiť na koni a ďalšie predsavzatia. Začali sme aj s deťmi hrať na klavíri a začala som jazdiť na koni. Rada by som sa učila španielčinu a študovala psychológiu. Vlastne, ja by som chcela v živote všetko. Všetko vidieť, všetko prečítať... Ale postupne, malými krôčikmi, sa mi darí aspoň niečo. 

Aspoň športujete, vidno to na vás.
Nerobím vôbec nič! A veľmi ma to mrzí. Mám svalovú pamäť. Ako maličká som robila osem rokov karate a potom som celý život bola v pohybe. Mala som baletnú prípravu, skúšala rôzne tanečné štýly, tanec zbožňujem. No posledné tanečné hodiny som mala v dobe predkovidovej. Veľmi sporadicky chodím aspoň behať. No priznávam, že pohyb mi extrémne chýba.

Kedysi ste aj kváskovali...
Môj kvások zomrel už asi dvadsaťpäťkrát. Ale mám super susedy a na rodinné oslavy, kde sa čaká, že niečo upečiem, si vypýtam kvások od nich. Ale už ho nechovám, nestíham ho kŕmiť. To je ako ďalšie decko v chladničke! Mám kamošky, ktoré kvásku dávajú aj meno. A dokonca poznám páry, kde chlap žiarli na kvások! To u nás nehrozí, ja som mu nestihla dať meno, než zomrel...

Vraj milujete aj samotu, však?
Úplne od malička milujem byť sama. Pred rokmi som bola sama na ajurvédskom pobyte a ten bol úžasný, totálne som vypla. Až na to, že som si tam spôsobila jeden zdravotný problém. 

Aký?
Už osem rokov nikto nevie prísť na to, čo s tým – a pochodila som množstvo doktorov. Cvičila som tam jogu a asi som si niečo v chrbtici poškodila. Aspoň to si myslí neurológ. Prejavuje sa to tak, že keď si ľahnem do vodorovnej polohy na brucho, vôbec si necítim ľavú nohu. Aj keby ste ma pichali do stehna, neviem o tom. Ale len v tejto polohe, keď sa postavím, je to v poriadku.

Fotky Nely aj Filipa nájdete v našej galérii.