Chlapec z autistického spektra Nidal Saleh: Nechcel byť INÝ!

Nidal sa Michaele narodil, keď mala 25 rokov. Spočiatku si nijako neuvedomovala, že niečo je inak. „Lebo bol úplne v poriadku v zásade, bol veľmi šikovný, rozprával, behal, mal rád dinosaury, veľa si pamätal,“ opísala svojho synčeka. Problémy sa ohlásili, keď nastúpil do škôlky.

Mal problém so socializáciou a učiteľky sa sťažovali, že mu mnohé veci nejdú ako iným deťom. „My sme tomu nerozumeli, prečo, keď doma to funguje, prečo v škôlke to nefunguje,“ pociťovala spočiatku jeho mama mierne zúfalstvo. Potom si ale aj ona začala všímať isté detaily.

Nidal napríklad nedokáže prejavovať svoje emócie tak, ako to považujeme za bežné a štandardné. Prejavilo sa to napríklad počas Vianoc. „Väčšina detí sa teší a prejavuje tú radosť z darčekov a on bol taký vlažný, že aha, toto je nejaký vyzdobený strom, nerozumiem prečo, dostal som nejaké darčeky a dobre, idem sa hrať,“ priblížila nám Michaela jednu zo situácií.

Ďalším znakom bol fakt, že sa rád hral úplne sám a nechcel sa zapájať do takých vecí, ako boli napríklad škôlkárske vystúpenia. Navyše často nechápal pokyny učiteliek: „Keď sa povedalo, že ide sa na prechádzku, musíš sa prestať hrať, mal obrovský problém s tým, aby prestal s tou hrou. Nerozumel, prečo teraz sa má prestať hrať a musí ísť na prechádzku, alebo že musí si ísť umyť ruky a ísť s obedovať. Tie prechody na inú činnosť mu robili veľký problém.“

Práve ponosy zo škôlky a všímanie si, že predsa len je v niečom iný, primäli Michaelu, aby situáciu začala riešiť. Okolie pretláčalo myšlienku, že ide o nejaký psychický problém, respektíve, že doma niečo nie je v poriadku, keď sa Nidal správa inak ako ostatné deti. „Ale doma bol v poriadku, čiže my sme tiež nerozumeli, čo je za tým,“ spomenula si na to obdobie.

Ako mama mala už nejaké podozrenia, všetko jej náhle došlo, keď v relácii Supermama rozprávala doktorka Andrea Šedibová o autizme. „Pochopila som, že toto by mohol byť náš problém. Ja ako rodič som na to musela prísť sama a takto by to nemalo byť,“ posťažovala sa na obdobie spred približne 10 rokov. Dnes už doba pokročila, no vtedy učitelia takýmito znalosťami nedisponovali a tiež bolo ťažké nájsť aj nejakého odborníka, ktorý by dieťa diagnostikoval.

Autizmus je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje fungovanie mozgu. Táto porucha má široké spektrum, všetci autisti nie sú rovnakí. V prípade Nidala ide o ľahšiu formu, takzvaný Aspergerov syndróm, pričom jeho intelekt sa pohybuje vo vyššom nadpriemere.

Napriek tomu ho škôlky aj školy odmietali. „Všade, kde sme prišli, či škôlka, či škola nás v podstate odmietali, nechceli ho vzdelávať, nech celi ho v triede, nevedeli s ním pracovať,“ konštatuje jeho mama. To, že vystriedal sedem škôlok a päť škôl, zanechalo podľa Michaely rany na jeho detskej duši.

Problém s pochopením Nidalovho skutočného stavu sa spočiatku objavil aj vnútri jeho rodiny. „Ja som dokonca usporiadala prednášku pre našu rodinu, že pani Gelányiová prišla k nám do obývačky a sedela tam moja rodina, mama, otec, babky, dedkovia, mama a museli si to vypočuť, že teda nejde len o nevychované dieťa,“ priznala nám Michaela.

A ako svoj stav prijímal samotný malý Nidal? „Nie dobre, pretože nechcel byť iný. Aj s tým bojoval, dozvedeli sme sa. Bolo obdobie, keď mal veľmi nízke sebavedomie a dokonca aj depresie. Našťastie, vďaka podpore od odborníkov aj rodiny sa zmenil. „Má kamarátov, vzťahy, stretáva sa s priateľmi, chodí von. Ja ho teraz považujem za úplne normálneho chalana,“ vyznala sa Michaela.

Nidal najnovšie nastúpil na strednú školu, od ktorej si jeho mama sľubuje rešpektujúci, priateľský a nápomocný prístup. „Je to škola informačných technológií a to je obor IT, kde tá inakosť je výhodou,“ myslí si.