Na Slovensku sa každý rok narodí iba niekoľko detí s dedičným ochorením nazývaným fenylketonúria (skrátene PKU). S týmto zriedkavým ochorením sa pred 40 rokmi narodila aj Kateřina Kubíčková. Vďaka novorodeneckému skríningu jej ochorenie zistili len niekoľko dní po narodení a okamžite sa mohla začať lekárska starostlivosť a dodržiavanie špeciálneho diétneho režimu.
Ako dieťa bývala kvôli chorobe často v nemocnici. „Každý rok som tam musela zostať aspoň týždeň na pozorovanie. Niekedy som tam bola aj 14 dní, záležalo na tom, akú som mala hladinu bielkovín,“ vysvetľuje. Vytvorila si vďaka tomu komunitu, takže sa nikdy necítila s chorobou sama. Navyše sa jej narodila sestra, ktorej tiež diagnostikovali PKU, takže jedlo u nich bolo vždy iné.
„Jediné, za čo som sa hanbila, bolo pitie preparátu. To bol pre mňa problém neskôr v puberte, keď som už cvičila, trénovala, čiže som preparát samozrejme potrebovala,“ vysvetľuje. Jej mama na to veľmi dohliadala a vlastne na celú jej pubertu. „Potom, keď prišla taká tá echt puberta, tak som niekedy protestovala. Na sústredeniach a zájazdoch som tajne jedla, čo sa dalo. Myslím, že každý s PKU si niekedy prejde takýmto ťažkým obdobím. Len čo sa mi zvýšila hladina bielkovín, začala som byť nesústredená, ale našťastie ma to neovplyvnilo dlhodobo, pretože som doma vždy dodržiavala prísnu diétu.“
Katarína vysvetľuje, že nedodržiavanie stravy ovplyvňuje intelekt aj správanie. Najmä tínedžeri si to neuvedomujú. „Vo chvíli, keď sa nevhodne stravujem, som podráždenejšia. A vidí to hlavne moje okolie. Mám veľa kamarátov, ktorí nedodržiavali diétu, a dnes vidím, ako dopadli - napríklad skončili v špeciálnej škole. Preto je strašne dôležité, aby matky malých pacientov dohliadali na svoje deti aj v tom tínedžerskom veku, aby mali skutočne šancu dokončiť školu.“
